9. 7. 2016

Začnime si hovoriť Sloveni!


Proroctvá Jána Maliarika

Málokto z nás vie, že na Slovensku žil človek, ktorý ovládal 11 jazykov ,dopisoval si s Levom Nikolajevičom Tolstým, s Mahátmá Gándhím, či indickým rádžom Mahendrom Pratapom, ktorý na jeho pozvanie pricestoval až na Slovensko. V roku 1892 sprevádzal francúzskeho spisovateľa Julesa Verna počas návštevy Bratislavy.Celý život sa snažil o nápravu ľudstva a bol ochotný obetovať i vlastný život,aby uchránil ľudstvo pred vojnovým vraždením.
Skoro nikto však nevie,že vynikal zvláštnymi schopnosťami, poznal minulosť i budúcnosť. Pripomeňme si niektoré jeho proroctvá a predpovede.
Šesť mesiacov pred začiatkom prvej svetovej vojny predpovedal jej príchod a upozorňoval svetové mocnosti na blížiace sa nebezpečenstvo.Nikto však nepočúval neznámeho kňaza z malého Slovenska.No už v roku 1928, keď nikto nepredpokladal, že by sa mohlo zopakovať ďaľšie vojnové šialenstvo,upozorňuje:

6. 7. 2016

Úvaha o ľudskom stude

Milan Šupa
Existujú rôzne názorové skupiny a združenia, ktoré považujú väčšiu, alebo menšiu mieru telesného obnažovania za jedno najlegitímnejších ľudských práv. Medzi najextrémnejšie prejavy týchto trendov patrí nudizmus a medzi umiernenejšie súčasná, a to najmä ženská móda.
Tieto názorové skupiny majú samozrejme mnoho pádnych argumentov, zdôvodňujúcich prečo je to správne, legitímne a žiadúce. Spomeňme trebárs napríklad ten, že človek pochádza zo zvieraťa a u zvierat je nahota niečím absolútne prirodzeným a normálnym. Niečím tak prirodzeným a normálnym, že by to malo byť úplne normálnym a nijakú výnimočnú pozornosť nevzbudzujúcim i u človeka, ktorý je v podstate iba ďalším pokračujúcim článkom dlhodobého evolučného vývoja.
Pokúsme sa teraz zareagovať na tento názor a poukázať na obrovský rozdiel medzi nahotou zvierat a nahotou ľudí, ktorú spolu nemožno vôbec zrovnávať. Už z povahy veci samotnej, čiže z nepreklenuteľnej druhovej rozdielnosti medzi zvieraťom a človekom totiž vyplýva absolútna nelogickosť ospravedlňovania nahoty človeka, nahotou zvieraťa.
Každý predsa vie, že človek stojí vo vývoji vyššie. To znamená, že jeho vnútorná podstata je úplne iná, ako vnútorná podstata zvieraťa. V evolučnom vývoji obdržal človek zo zvieracieho sveta iba telo, kým jeho najvnútornejšie jadro – čiže to, čo nás od zvierat odlišuje, je úplne iné. Je ním duch! Duch človeka, ktorého úlohou je preduchovňovať, zušľachťovať a povznášať všetko okolo nás, to znamená aj z evolučného vývoja vzyšlé, hmotné zvieracie telo a pretvoriť ho do výsostne ľudskej podoby.
Lebo prví ľudia sa svojim telesným vzhľadom podobali viac na opicu ako na človeka, ale duch, prebývajúci v ich vnútri, postupným vývojom zušľachťoval ich polozvieracie telo a dával mu ľudskú formu.
Nahota, spojená s bytostnou podstatou zvieraťa, bola prirodzenou a vlastnou ranným štádiám ľudstva na zemi. Ale čím viac duch zušľachťoval telo i všetko vôkol seba, tým viac bola ľuďmi pociťovaná nutnosť zahaľovania sa, ktorá nepramenila iba z potreby chrániť sa pred chladom, ale z čoraz intenzívnejšie sa prebúdzajúcej vlastnosti ducha – studu. Čím bol totiž ľudský duch vyvinutejší, tým intenzívnejšie v ňom rástol pocit studu. Vo všeobecnosti sa totiž nevie, že práve stud je istým meradlom výšky duchovnej úrovne človeka: čím intenzívnejšie je ním vnímaný, tým vyššia je duchovná úroveň daného jedinca.