Martin Hruštínec
Keď človek v sebe ucíti napríklad namyslenosť, má len dve
možnosti. Buď sa bude snažiť očistiť svoju dušu od tejto energie alebo sa
o to snažiť nebude.
Keď je niekto duchovne živý, tak to samozrejme ešte
neznamená, že je už dokonalý. Na ceste životom naráža na mnohé kamene, ktoré si
v tomto alebo minulom živote postavil do cesty. Každý človek raz musí naraziť na svoje balvany! Ako s nimi potom
naloží? To je vecou jeho slobodnej vôle, jeho rozhodnutia. Duchovne živý človek
sa zahanbí, že také niečo ešte v ňom drieme, začne sa v modlitbe spájať so Svetlom. Je to otázka práce jeho ducha. Bude
prosiť o odpustenie, že v minulosti poskytol takej nečistote
svoju neutrálnu silu darovanú Všemohúcim. Bude sa snažiť ešte viac prežhaviť svoju dušu svetlom, láskou,
dobrotou, krásnom, milosrdenstvom...Slovom
Božím. Táto cesta je správna a jedného dňa všetky balvany budú
z cesty vyzametané. Len tak sa môže človek dostať domov.
Duchovne lenivý človek si však nedá námahu tieto balvany zo
svojej cesty odpratávať a tak, v tomto prípade bude namyslenosť zohyzďovať
jeho dušu. Jeho neaktívny duch dá voľné pôsobenie tejto vlastnosti, ktorá sa
bude chcieť prejaviť aj fyzicky. Lenivý človek potom nemôže nadávať na
Stvoriteľa, že ho nevpustil do svetlejších úrovní kadiaľ vedie cesta domov.
Prírodné Zákony sú neochvejne dané a keď
raz platí Zákon tiaže, že človek s namyslenosťou prilepenou na duši
nemôže stúpať nahor do svetlých oblastí, tak
tento Zákon musí každý, kto chce ísť vyššie proste rešpektovať.
Ježišove slová „modli
sa a pracuj“, tak to „pracuj“ znamená, že máme pracovať na svojom vnútri,
čistiť ho a zušľachťovať.