26. 6. 2016
21. 6. 2016
Chemtrails: tajná vojna
Veľmi zaujímavý taliansky dokument o chemtrails, geoinžinierstve s pre mňa novými a dôležitými informáciami. Odporúčam! Slovenský dabing aj titulky.
https://www.youtube.com/watch?v=5hLzQBBaC1w
https://www.youtube.com/watch?v=5hLzQBBaC1w
20. 6. 2016
MÁ SLOVENSKO NEJAKÚ ÚLOHU?
Emil Páleš

Štúrovci verili doslova, že každý národ má svojho génia, duchovnú
bytosť, ktorá ho inšpiruje. V rozprávkach, bájach, povestiach sa preto
prejavuje i múdrosť, ktorá presahuje rozum jednotlivca. Po celý starovek a
stredovek sa verilo, že každý národ má svojho archanjela či anjelské knieža,
ktoré ho inšpiruje, vedie a stráži poslanie svojho národa vo svetovom pláne.
13. 6. 2016
Hra simulujúca ekonomiku štátu
Martin Hruštínec
Zostrojil som spoločenskú hru, ktorá
simuluje národnú ekonomiku štátu. Je to akýsi model ekonomiky. Hra je pre
štyroch resp. piatich hráčov. Každý zo štyroch hráčov má dve priemyselné
odvetvia napr. automobilový, potravinársky, drevársky a pod. Spolu je teda
zastúpených osem odvetví a každý zo štyroch hráčov disponuje sumou
10 000 korún. Celkový objem peňazí v danej ekonomike je teda 4 x 10 000 = 40 000 korún. Na
začiatku, okrem tejto sumy, hráč disponuje výrobnou halou, ktorá mu už vyrobila
10 položiek toho čo vyrába. Napríklad ten kto vlastní potravinársky priemysel
má 10 položiek jedla, pričom jedna položka je 1 tona jedla. Na začiatku hry
bola stanovená pevná cena jednotlivých položiek a to sumou 1000 korún.
Všetko teda stálo rovnako, len stavebný priemysel mal cenu jednej výrobnej haly,
ktoré vyrábal, za 5000 korún. Vzhľadom k tomu, že každý kto disponoval
výrobnou halou mohol na jeden raz vyrobiť len desať položiek, napr. 10 ton
jedla, musel si zadovážiť ďalšiu výrobnú halu, kúpou od majiteľa stavebného
priemyslu, aby mu ona začala vyrábať ďalšie výrobky a aj ich výroba bola
podmienená nákupom ďalších surovín od ostatných výrobcov (hráčov). To znamená,
že rast jedného hráča podmieňoval rast druhých hráčov. Ak by čo len jeden hráč
stagnoval a prestal vyrábať, resp. málo vyrábal, museli by aj ostatní
prestať vyrábať, resp. málo vyrábať. Táto hra simuluje reálne ekonomické
procesy, keďže ekonomika je navzájom prepojená a navzájom závislá. Skúste
vyrábať elektriku, keď nemáte čo jesť. Skúste vyrábať autá, keď nemáte
súčiastky, ktoré zabezpečuje strojársky priemysel. Skúste ťažiť drevo, keď
nemáte pohonné hmoty atď.
Hráči sú teda nútení, ak chcú vyrábať
a predávať, kupovať od ostatných ich produkty, lebo každý z hráčov
vie (má to napísané v hernom pláne hry), aký materiál potrebuje, aby
dokázal vyrobiť svoje výrobky. Všimnime si, že na začiatku hry bolo
v obehu 40 000 korún. Identifikátorom úspechu ekonomiky je tzv.
história jednotlivého hráča, ktorá je stanovená počtom výrobných hál svojho
priemyselného odvetvia. Ako už bolo spomínané, jedna výrobná hala môže vyrobiť
10 položiek svojich výrobkov a potom si hráč musí kúpiť ďalšiu ak chce vo
výrobe pokračovať. Aj v reálnom živote musí dané priemyselné odvetvie
v priebehu rokov či desaťročí budovať, stavať, investovať a opravovať
a to je tiež jeho história, preto som takýmto spôsobom zaviedol históriu
výrobných hál (kvôli prehľadnosti, jednoduchosti a schematickému
znázorneniu).
12. 6. 2016
Úloha národov "Baránka" vo svetovom dianí
Čo znamená, že čínsky prezident dostal kľúč od
Prahy? Magnetizmus Prahy. Pražský drak. Úloha národov Baránka. Národy Baránka:
Čechy, Morava, Sliezsko, Sloven-sko, Goralsko, Podkarpatská Rus. Hlava je v Čechách,
krk na Morave, srdce na Sloven-sku, zadné pevné nohy v Podkarpatskej Rusi.
Hitler sa bál anektovať srdce – Slovensko, lebo vedel, že srdce sa nedá
ovládnuť. Na Slovensku je najstarší genofond v Európe. Čo majú Rusko a Čína
prevziať od národov Baránka? Spätné účinky na národy západnej Európy. Čo vidia
jasnovidci globalistov? Prečo sú dôležité jednotlivé národy.
11. 6. 2016
Vrcholové športové podujatia ako ich nepoznáme
redakcia časopisu Pre Slovensko
O tvorivej sile myšlienok sme už neraz
pojednávali v predchádzajúcich článkoch tohto časopisu. Čitateľ mal možnosť
zoznámiť sa s tým, ako myšlienky svojou kvalitou dokážu vplývať na jeho osud,
pretože tvoria prieplavy energií tvorivej sily ducha.
Myšlienky naplnené prajnosťou otvárajú
aj zamknuté brány na ceste životného napredovania. Avšak myšlienky sebectva
brány zatvárajú, nech by predtým boli otvorené aj dokorán. Ten,
ktorého myšlienky nie sú zaťažené, ktorého duch je povznesený, toho nebesá
chránia. Všetky nepriazne osudu, ktoré ho ešte čakajú ako následok
predchádzajúceho spôsobu života, dokáže hravo prekonať, aj keby „kráčal temným
údolím“. Pokiaľ vytrvá, dožije sa vytúženého šťastia.
Napriek tomu si máloktorý z nás plne
uvedomuje, kde všade pôsobia ľudské myšlienky v každodennom živote, a to
dokonca obzvlášť silno na formovanie ťažkého osudu ľudí i celých národov. Chceli
by sme Vám preto odhaliť jedno veľké parenisko vzniku podobných myšlienkových
foriem.
Kto dokáže aspoň čiastočne vyciťovať
vplyv myšlienok, ihneď rozozná, že jedným z najsilnejších parenísk vzniku
obzvlášť zaťažujúcich myšlienkových foriem sú vrcholové športové podujatia,
podporované širokou verejnosťou. Čo sa pri nich odohráva v myšlienkach
samotných súťažiacich i myšlienkach fanúšikov? Čo sa skrýva pod povrchom
zdanlivo nevinnej myšlienkovej „superformy“, za vzletnými slovami o
sebaprekonávaní?
Odpovede na tieto otázky nie je ťažké
nájsť, pokiaľ si uvedomíme jednu dôležitú skutočnosť. Základnou črtou úsilia
vrcholového športovca – napríklad hokejistu, ktorý bojuje o titul majstra sveta
– nie je snaha prekonať seba a získať titul, ale snaha poraziť súpera. Veď bez
toho by sa k titulu nikdy neprepracoval. V rozhodujúcich okamžikoch, v
čase vrcholových podujatí, sa všetko jeho úsilie, všetko tvorivé chcenie,
zameriava na jediný bod – ako nájsť slabosť súpera a ako ju možno čo
najrýchlejšie využiť na svoj prospech. Navyše, sila myšlienkovej formy je
mnohonásobne zosilnená miliónmi fanúšikov, ktorí podujatie spoluprežívajú, a
tak doslova prerastá do jednej obrovskej „davovej psychózy“.
10. 6. 2016
8. 6. 2016
Ľahostajnosťou podporujeme zlo
A.K.
Ak sa vážne zamyslíme nad ponukou súčasných masovokomunikačných prostriedkov, zistíme, že to, čo v nej prevláda, je iba lacná, plytká zábava, intrigy, zloba, násilie, konzum alebo kult tela!
Ak sa vážne zamyslíme nad ponukou súčasných masovokomunikačných prostriedkov, zistíme, že to, čo v nej prevláda, je iba lacná, plytká zábava, intrigy, zloba, násilie, konzum alebo kult tela!
Takmer v každej domácnosti, na každom pracovisku je
denne zapnutý rozhlasový či televízny prijímač alebo počítač s internetom.
Väčšina z nás si život bez týchto „vymožeností“ nevie ani predstaviť. A tak nám
často všetok voľný čas vypĺňajú médiá. Pritom si málokto uvedomuje, že médiá
sú dnes pohodlným a verným nástrojom deštrukčných síl, ktorým sa sami takto
dobrovoľne a bezprostredne vystavujeme. Tejto manipulácii odoláva
statočne iba hŕstka ľudí, čo je na dosiahnutie nápravy a zmeny stavu nášho
sveta príliš málo.
Obzvlášť násilie prezentované vo filmoch, vysielaných
denne na všetkých televíznych kanáloch, zaznamenáva veľký boom. Tento žáner vypĺňa čoraz väčšiu plochu v
programovej ponuke od ranných až do neskorých nočných hodín.
Programová skladba štátnej televízie je nevýrazná,
preto ľudia dávajú prednosť komerčným televíziám s vysokou sledovanosťou.
Vieme, čomu sa venujú naše deti, zostávajúce bez
dozoru v čase prázdnin, počas choroby alebo po návrate zo školy?
Znepokojujeme sa nad všeobecným nárastom kriminality
mládeže, no uvedomujeme si, aký vplyv majú na deti všetky tie negatívne vzory,
ktoré sú im médiami nezodpovedne podstrkované?
Namiesto pekných a poučných príbehov a rozprávok,
rozvíjajúcich cit, duchovné hodnoty a svedomie človeka, sú ponúkané deťom
kreslené filmy, plné skrytého i otvoreného násilia, agresivity, škodoradosti či
zloby. Z obrazoviek sa úplne vytratili náučné programy pre deti a mládež
primerané jednotlivým vekovým kategóriám.
Tak ako učíme deti hygiene a starostlivosti o telesné
zdravie, rovnako dôležité je pre každého duševné zdravie, duševná hygiena,
citová výchova a udržiavanie zdravých medziľudských vzťahov.
5. 6. 2016
Tomáš Baťa (1876 – 1932)
Životný príbeh človeka, ktorý rozvahou, štedrosťou a poctivou prácou dosiahol svoj sen.

Ako to všetko začalo?
Otec Antonín považoval svojich synov ešte stále za deti, i keď prvorodený Antonín mal už 21 rokov. 18-ročný Tomáš vo svojom mladom veku vynikal nápaditosťou, ale aj rozvahou dospelého muža. Ich sestra Anna dopĺňala súrodeneckú dvojicu ako gazdiná a správkyňa toho mála peňazí, ktoré mali našetrené.
Títo traja mladí ľudia túžili vytvoriť novú éru obuvníctva. Ako prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa si založili živnosť a kúpili domček, kde umiestnili zakúpené stroje na výrobu obuvi, o ktorých Tomáš od malička sníval. Antonín sa ako jediný plnoletý z troch súrodencov stal majiteľom novej firmy. Tomáš do nej prinášal moderné spôsoby práce, medzi ktoré patrila pravidelná pracovná doba zamestnancov a týždenné vyplácanie platov. Na rozdiel od ostatných obuvníkov začal Tomáš vo výrobnom procese uplatňovať poriadok a disciplínu.
Po roku firmu poznačili odbytové ťažkosti. Zmenku na suroviny im dodávatelia nepredĺžili a veritelia mladým podnikateľom nič neodpustili. Dlh predstavoval viac ako 8000 zlatých. Nakoniec sa Tomášovi podarilo presvedčiť veriteľov, aby ešte počkali, no bolo jasné, že so „zastaralou kolekciou“ topánok sa z dlhov v krátkom čase dostať nedá.
Preto sa zrodil v Tomášovej mysli nový nápad: vyrábať lacnejšiu obuv z praktického materiálu. Tým sa zrodila prevratná novinka – ľahká plátenná obuv. Potrebné stroje z Nemecka boli do týždňa kúpené. Konkurencia tento obchodný ťah podceňovala. Veď kto kedy videl plátenné topánky? Pomerne skoro však bola verejnosť nadchnutá dosiahnutými úspechmi. Nová moderná plátenná topánka s elegantnou špičkou sa stala hlavne vo Viedni veľkým hitom. Meno Baťa sa po prvýkrát „rozletelo“ po Európe.
V roku 1897 sa podarilo mladým obchodníkom splatiť všetky dlhy. O rok neskôr presahovali aktíva firmy viac ako 10 000 a na konci storočia viac ako 30 000 zlatých. Konečne si mohol Tomáš spolu so sestrou trochu vydýchnuť. Zároveň však začali s ešte väčším odhodlaním budovať svoj veľký sen – strojovú výrobu lacných a kvalitných topánok.
Cez prvú svetovú vojnu, keď bola spoločenská situácia komplikovaná, dostal Tomáš od rakúskej armády zákazku za výhodných podmienok. To podstatne zlepšilo jeho finančnú situáciu a podarilo sa mu prečkať nepriaznivé obdobie prvej republiky.
V rokoch 1922 – 1923 prekonal stagnáciu v obchodovaní naozaj suverénnym spôsobom. Znížil cenu topánok o 50%. Podľa úsudku konkurencie to bol veľmi neuvážený krok. Mnohí sa nazdávali, že firma kvôli tomu určite skrachuje. Stal sa však pravý opak; firma sa udržala a z Baťu sa stal jeden z najznámejších priemyselníkov. Získal si priazeň vlády, čím sa mu otvorila cesta k získaniu bankových úverov.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)