18. 2. 2017

Morava a Sliezsko

Hermann Wenng
Tak hovorí Pán: Všetko je jediné, veľké bytie - celá príroda je oživená, všetko je sformované a vedomá sila a bytosti, ktoré sú sebavedomé a ktoré sa čisto zachvievajú vo večných zákonoch života, vytvárajú hmotnosť a pripravujú tým ľudskému duchu prostredie, v ktorom má žiť ako hosť, aby sa stal vedomým seba samého a poznal večnú Lásku, aby tiež poznal, aká vysoká úloha a poslanie mu boli dané: vyvinúť sa nahor k večnej Láske a priblížiť dokonalosti všetko, čo mu bolo dané, aby v tom a tým pôsobil, aby slobodne a pri vedomej vôli slúžil zákonu, večnej Láske Pánovej.
Všetko povstalo z vôle Pána, z jeho Lásky. Jeho Vôľa, Jeho Láska je Sila z Neho, z Jeho živúcej Vôle vyžaruje život. Všetko je Lúč a Sila zo Svetla. Svetlom vyžaruje všetko, čo zo Svetla žije a všetko musí byť tak, ako bolo v Zákone. Všetko vyžaruje živúcne a oživená prúdom sily preniknutá hmotnosť vyžaruje tiež opäť Zákon a podľa jeho zachvievania poznávame, čo sa na pôde hmoty vytvára, na nej i v nej - na úrovni hmotnosti, hmoty. Prijíma všetko podľa svojho druhu a všetko musí zostať v Lúčoch, v ktorých to pôvodne bolo a tiež človek musí zostať v žiarivom bytí, v ktorom jeho pozemské telo vzniklo a vyrástlo, ktoré jeho duch prežaruje, aby v ňom pôsobil a slúžil večnej Vôli Večného.

A tak tiež zem, ktorá nesie meno Morava vytvorila svoje obyvateľstvo podľa Zákona večnej Lásky. Vyrástli v Jeho Lúči, dozrievali v Ňom a z týchto Lúčov, doprevádzaných bytostnými pomocníkmi večnej Lásky, formujúc podľa Zákona, vzniklo tiež meno, ktoré ľudia tejto zeme museli svojej zemi dať. Tiež v ňom žije večný Zákon, vševečná Láska a musí vyjadriť, pre čo žijú jej obyvatelia, čím trpia, čo tvoria, čo prežívajú a o čo usilujú. A ako bytostní vytvorili túto zem s jej šumiacimi vodami, kopcami, horami, lesmi a jaskyňami s divukrásnymi výtvormi, taktiež človek musí vyciťovať a zachvievať sa v Láske a ako on prežíva a zachvieva sa, podľa toho sa tiež musí vytvárať jeho osud. A jeho osud by bol dobrý a čistý a veľké jeho pôsobenie, neobvykle veľké a rozsiahle v tejto zemi a na tejto pôde - tak, ako by to mnoho ľuďom nebolo dané - (lebo Milosť a Láska držala v ruke túto zem a požehnala jej obzvláštnou mierou a jej obyvatelia boli vyvolené duše, duchovia teda zrelí a utriedení, aby bez námahy rozpoznali Pána a Jemu slúžili), keby všetky zákony neboli ľuďmi skrivené a zapreté. Keby neboli učinili z večnej Lásky a z jej dokonalosti vraždu, zo služobníka Ducha a Vôle služobníka rozumu a vzbury zo sily, zo Sily Večného, ktorá žiari z Kríža, ktorý je formou stanúcim sa Svetlom - keby neboli učinili vojnu, boj.
Zvláštne omilostenie je vyjadrené v mene tohto malého
kúsočka zeme - a keby nikde na celej zemi, vtedy v tejto zemi,
v zemi moravskej by sa k nebu týčil chrám Pánov a nikde by tiež
bytostní s väčšou radosťou nepomáhali ľuďom ho stavať,
než práve tu.
Obzvláštna milosť je v tomto mene vyjadrená. Bola zaiste vyhliadnutá, aby prijala zrelých duchov, ktorí zostali vždy čistými, ľudí, ktorí poznajú slúžiacu Vôľu a vo svojej duši - vo svojom duchu vedia, čo to znamená slúžiť.
Teraz však i jej obyvatelia sú obťažení a zaťažkaní a tiež im musí byť ťažkou cesta k čistote Kríža. Tiež oni to nemajú ľahké, dokončiť cestu ku Krížu, ktorá je cestou k Životu. Tiež cez tento kúsok zeme budú musieť prejsť očistné prúdy súdu, než obyvatelia sa stanú zrelými, aby splnili úlohu v poslaní, ktorá je im daná pre okolité zeme a krajiny, medzi ľuďmi žijúcimi vedľa nich - do ktorých stredu sú postavení, aby svojím spôsobom slúžili Večnému, Jeho dielu a Jeho vznešenej Láske.
Morava však svojim obyvateľom nehovorí o nič menej, ako: Ústa Pravdy, ktoré zvestujú Božiu Lásku. Taký je význam slova Morava. A je to tak, akoby obyvatelia tejto zeme čakali od doby, keď táto zem obdržala toto meno - na dobu - keď k nej Ústa prehovoria, akoby čakali na Sväté Ústa Pravdy od dôb, keď bola zjavená podstata zeme a jej obyvateľov v tomto slove. Duše, ktoré prídu k pozemskému životu v tejto zemi usilujú k Pravde a k Láske. Do nej prišli teraz mnohí z tých, ktorí kedysi slúžili Pánovi v prostote svojho srdca. V takej prostote a samozrejmosti, v akej bytostní pôsobia v horách a pahorkoch zeme, s takou samozrejmosťou ako jej vody prichádzajú z vrchovín a náhlia sa k veľkému prúdu, tak samozrejmí sú ľudia, ktorí tam bývajú, ochotní sa podriadiť veľkému, Vznešenému.
Skutočnosť, že Morava raz utvorila tiež veľkú samostatnú ríšu, neodporuje týmto vlastnostiam. To je vec, ktorá bola jednotlivcom vštiepená zvonku, ktorá však nevzišla z charakteru a z povahy jej obyvateľov. Morava nemá síl k tvorbe veľkých pozemských štátov. Jej obyvatelia nie sú dosť ctižiadostiví k tomu a k použitiu násilia, ale sú prevažne dobromyseľní. To je tá starostlivá materskosť, mäkšieho a  jemnejšieho rázu než kdekoľvek inde. Sú povahy viacej vnútornej. Výhonky, ktoré sa prejavili vplyvom ctižiadostivých a po vláde dychtiacich vodcov, aby boli takí ako vodcovia okolitých zemí, tie sa k záchrane a k blahu duší skoro rozbili a stroskotali a tak boli obyvatelia opäť odkázaní do medzí svojho vlastného bytia - na silu cítenia, miesto na silu armád. Tak zostala Morava ženskou zemou. Ženské zostalo prevažujúce, vládnuce, lebo mužské - v zmysle vládychtivosti, nemohlo nadobudnúť vrchu. Tým to, čo tvorí vlastné určenie zeme, zostalo zachované. Totiž vyčkať Lásky a Úst Pravdy a Pravdu rozšíriť medzi tými, ktorí ju obklopujú, ako tiež napovedá meno, ktoré, hoc ľudia myslia, že je české a že oni hovoria česky, teda predsa hovoria v reči Pravdy. Čo nechce Pravda vychádzať z tejto zeme von tak, ako jej vody prúdia von zo zeme?
Voda a Pravda sú jedno v nej (ako je to tiež v skutočnosti, lebo vody sú obrazom oplodňujúcej Pravdy) a tečú do diaľok. Nie ako vodstvo Nemecka, alebo Francúzska, ktoré k druhým neprúdi, ale zostáva v zemi. To znamená, že nejde k iným národom, než vplynie do mora. Tak odchádzajú a budú odchádzať obyvatelia Moravy do cudziny, ako jej vody, ako jej rieka Morava a pomôžu tak rozširovať uctievanie Večného.
Pravdaže, tiež boje boli vedené na tejto pôde, bitky medzi ľuďmi, lebo znaky a čísla sa musia naplniť. Do mena Moravy je vpísaná Dokonalosť, Božská Láska a týmto znakom dali ľudia zmysel vraždy, smrti (v týchto znakoch však nie je len zmysel, lež život, živúce žiarenie) a preto museli pôsobiť ako smrť a tak budú i naďalej pôsobiť. (To znamená, žiarenie zeme bude tak na ľudí pôsobiť a toto žiarenie sa stalo viditeľným v týchto znakoch  - M - o - r - a - v - a ) a smrť bude mať bohatú žatvu tiež v tomto ľude. Avšak tí, ktorí zostanú, budú žiť a pôsobiť podľa Vôle Pánovej a budú zmierňovať prílišnú tvrdosť, ktorou budú zasiahnutí obyvatelia zeme, ktorá hraničí s Moravou na západe.
Táto zem teraz nesie meno Čechy a jej tvár je obrátená k severu, k polnoci, ku tme, kam tiež ponáhľajú sa jej všetky vodstvá. Preto tiež jej obyvatelia obracajú svoju tvár k temnote severu. V mene tejto zeme je tiež vpísaný trpiteľský Kríž, ktorý sa musí v ľuďoch zmeniť iba utrpením, v ktorom ľudia zdvíhajú svoje ruky prosebne k nebu, kľačiac v modlitbách na kolenách. Bojovní sú títo ľudia a priazeň šťastia je s nimi. Ale toto šťastie je z milosti temna a premení sa v nešťastie. A toho bude zapotreby veľmi mnoho, než tento národ obráti svoju tvár k juhu, ku slnku, kam sa díva oko Moravy od pradávna. Pretože tiež jej vody idú v ústrety slnku.
Preto obyvateľ Moravy je tiež veselší a viac naklonený ľahšiemu a radostnejšiemu. Je svetlejší než jeho susedia. A toto svetlejšie má od neho vychádzať a zmiešať sa s temnejším susedov, v ktorom sú inkarnované duše temnejšie, ktoré musia viac bojovať o oslobodenie. Tým sú však tiež vážnejší a všetko vážnejšie ponímajú.
Preto i tí na Slovensku to budú mať ťažšie, lebo stratili oveľa viac pohyblivosti než tí, ktorí prídu na svet v zemi Morava. A pohyb je predsa prvým Zákonom Stvorenia. A tu im má pohyb, za sprievodu dobrosrdečnosti, priniesť Morava, lebo Čechy sú príliš tvrdé, teda tiež príliš nepohyblivé, príliš strnulé pre tých na Slovensku. Pred jedným sa však majú Slováci chrániť. Príliš ľahko všetko prijmú, príliš ľahko a povrchne. Toto nebezpečie je tu preto, že sa príliš rozplývajú v cítení. Preto neprebývajú v zemi nadarmo s mnohými inými.
V tej zemi je zmiešaných mnoho národov, jeden sa od druhého učí a z toho vznikne to pravé.
Byť trpezlivým a rozpoznať - ako dôležitý článok celku - druh ostatných, to majú ľudia Moravy v sebe a naučili sa tomu tiež, ale na stráži pravdaže musia byť všetci, aby neboli príliš mäkkými a príliš trpezlivými, aby sa príliš neprispôsobovali druhým, ako tie vody, ktoré sú zaznamenané v mene tej zeme, a ktoré sa nakoniec strácajú v cudzích vodách.
V budúcnosti však nastane toto: Tento ľud prijme z východu i zo západu všetkých, ktorí zostanú a vyvstane národ ako nový celok s tými, ktorí k nemu prídu a tak vznikne nové meno a starých viac nebude. Tak ani Morava nezostane a predsa bude trvať naďalej, lebo bude medzi ostatnými pôsobiť ako semeno, ktoré ruka Večného zaniesla do okrsku zeme, medzi ľudí - a vzíde medzi nimi a ponesie desaťnásobné ovocie.
Z ľudí, ktorí obývajú Moravu, zostane viac duší zachovaných a tiež viac ich vojde do Ríše Svetla, než ako tomu bude z iných národov, ale ani oni nezostanú, akými sú, ale v boji budú vykovaní na oceľ. A s ostatnými vzídu k Veľkému, Novému, ale viac bude tých z ich druhu než z druhov iných, lebo vo svojom vnútri chovajú pokoru srdca.

Vomperberg, august 1936.

S l i e z s k o

Čo je v tejto prednáške o Morave, platí rovnakou mierou i pre Sliezsko a jeho obyvateľov. Vzťah Moravy ku Sliezsku je ako pomer matky k jej dorastajúcemu dieťaťu. Skláňa sa k nemu, vedie ho a ochraňuje. Tak i Morava berie Sliezsko pod svoju ochranu, vinie ho ku svojej hrudi ako milujúca matka svoju ratolesť. Morava je ženského rodu, Sliezsko stredného ako i dieťa je stredného rodu a utieka sa do starostlivosti svojej matky. Náruč Moravy je stále otvorená pre tých zo Sliezska a jeho obyvatelia si toho majú byť vždy vedomí, aby sa vo svojej dôverčivej prostote nedostali do náruče zlej macochy, ako dejiny dokazujú, kedy supy, túžiaci po koristi, si Sliezsko medzi seba rozdelili. Takto sa časti Sliezska odcudzili jedna druhej a prijali spôsoby svojich uchvatiteľov. Ale tá časť, ktorá susedí s Moravou, pozerá k juhu, ku slnku, k životu, kam i oko Moravy hľadí a tým má táto časť Sliezska bližšie k poznaniu, k Pravde a tým i ku spáse, než iné časti Sliezska, ktorým bol pohľad násilím obrátený v inú stranu a oni musia podstúpiť ďaleko väčší boj o získanie nového vedenia, ktoré tá časť, spätá s Moravou, získava ľahko, súc opretá a ukrytá pod klenbou lásky svojej ochraniteľky.
Sliezsko sa teda má mať na pozore, aby sa nedalo odlákať a zostalo v tesnom príbuzenskom – rozumej - duchovnom spoločenstve s Moravou, ako tomu bolo od tisícročí. A v budúcnosti vyvstanú krysy, ktoré budú vyluďovať zvodné melódie pod oknami Slezanov, aby vyšli zo svojich úkrytov a mohli byť lapení pod cudzie jarmo.
Morava je spätá so Svetlom, a tí, ktorí zostanú verní jej vodcovstvu, nemôžu nikam inam dôjsť než do ríše Svetla.
Takto sa Morava uviazala v nové vodcovstvo, ktoré je vedením duchovným, ktoré po ničom nebaží, než jedine po tom, aby mohla slúžiť Tomu, ktorý ju povolal a vyvolil, aby bola Svetlom v tmách noci a opornou palicou na cestičkách zráznych a kamenistých, kompasom v terénoch neprehľadných a majákom vo vlnobití ľudskej vôle a ľudských vášní. Morava ako stelesnenie čistej služby je Sliezsku pavézou i štítom a ruka v ruke majú vchádzať po dokončení svojho kolobehu do zasľúbených večných Záhrad Boha Otca, ktoré vyhradil tým, ktorí ich hľadali z celého srdca svojho, zo všetkej sily svojej a zo všetkej mysli svojej. Odtade potom aby pomáhali tým, ktorých tu ešte zanechali a prispeli im v ich boji o spásu svojich duší.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Tu môžte pridávať svoje komentáre. Komentáre sú moderované.