21. 6. 2016

Chemtrails: tajná vojna

Veľmi zaujímavý taliansky dokument o chemtrails, geoinžinierstve s pre mňa novými a dôležitými informáciami. Odporúčam! Slovenský dabing aj titulky.

https://www.youtube.com/watch?v=5hLzQBBaC1w

20. 6. 2016

MÁ SLOVENSKO NEJAKÚ ÚLOHU?

Emil Páleš

Čo mal na mysli Ľudovít Štúr, keď hovoril o „géniovi Slovanstva“, ktorý sedí a plače nad rozhádanosťou Slovanov, alebo o tom, že „každý národ má pod Božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až keď dub už dávno odkvitol“? 1 V hegelovsko-herderovskom poňatí sú dejiny manifestáciou svetového ducha. Jednotlivé národy v nich vystupujú ako logické vývojové momenty ducha, prostredníctvom ktorých dejiny smerujú k svojmu cieľu. Striedavo jedna a potom druhá vetva národov preberá štafetu a stáva sa ohniskom duchovnej tvorby; každá má svoje zvláštne nadanie, ktoré pretaví na kultúru a prispeje tak ďalším poschodím do spoločného chrámu ľudstva. Kedysi tu bola praindická a praperzská epocha; neskôr viedli Sumeri a Egypťania a všetci sa od nich učili; po nich Gréci a Rimania. Latinskú kultúru vystriedala anglosasko-germánska, ktorá dominuje v súčasnosti. Ale aj Germánov majú raz vystriedať Slovania a vybudovať celkom nový, vyšší kultúrny stupeň.

Štúrovci verili doslova, že každý národ má svojho génia, duchovnú bytosť, ktorá ho inšpiruje. V rozprávkach, bájach, povestiach sa preto prejavuje i múdrosť, ktorá presahuje rozum jednotlivca. Po celý starovek a stredovek sa verilo, že každý národ má svojho archanjela či anjelské knieža, ktoré ho inšpiruje, vedie a stráži poslanie svojho národa vo svetovom pláne.

13. 6. 2016

Hra simulujúca ekonomiku štátu

Martin Hruštínec

Zostrojil som spoločenskú hru, ktorá simuluje národnú ekonomiku štátu. Je to akýsi model ekonomiky. Hra je pre štyroch resp. piatich hráčov. Každý zo štyroch hráčov má dve priemyselné odvetvia napr. automobilový, potravinársky, drevársky a pod. Spolu je teda zastúpených osem odvetví a každý zo štyroch hráčov disponuje sumou 10 000 korún. Celkový objem peňazí v danej ekonomike je teda  4 x 10 000 = 40 000 korún. Na začiatku, okrem tejto sumy, hráč disponuje výrobnou halou, ktorá mu už vyrobila 10 položiek toho čo vyrába. Napríklad ten kto vlastní potravinársky priemysel má 10 položiek jedla, pričom jedna položka je 1 tona jedla. Na začiatku hry bola stanovená pevná cena jednotlivých položiek a to sumou 1000 korún. Všetko teda stálo rovnako, len stavebný priemysel mal cenu jednej výrobnej haly, ktoré vyrábal, za 5000 korún. Vzhľadom k tomu, že každý kto disponoval výrobnou halou mohol na jeden raz vyrobiť len desať položiek, napr. 10 ton jedla, musel si zadovážiť ďalšiu výrobnú halu, kúpou od majiteľa stavebného priemyslu, aby mu ona začala vyrábať ďalšie výrobky a aj ich výroba bola podmienená nákupom ďalších surovín od ostatných výrobcov (hráčov). To znamená, že rast jedného hráča podmieňoval rast druhých hráčov. Ak by čo len jeden hráč stagnoval a prestal vyrábať, resp. málo vyrábal, museli by aj ostatní prestať vyrábať, resp. málo vyrábať. Táto hra simuluje reálne ekonomické procesy, keďže ekonomika je navzájom prepojená a navzájom závislá. Skúste vyrábať elektriku, keď nemáte čo jesť. Skúste vyrábať autá, keď nemáte súčiastky, ktoré zabezpečuje strojársky priemysel. Skúste ťažiť drevo, keď nemáte pohonné hmoty atď.

Hráči sú teda nútení, ak chcú vyrábať a predávať, kupovať od ostatných ich produkty, lebo každý z hráčov vie (má to napísané v hernom pláne hry), aký materiál potrebuje, aby dokázal vyrobiť svoje výrobky. Všimnime si, že na začiatku hry bolo v obehu 40 000 korún. Identifikátorom úspechu ekonomiky je tzv. história jednotlivého hráča, ktorá je stanovená počtom výrobných hál svojho priemyselného odvetvia. Ako už bolo spomínané, jedna výrobná hala môže vyrobiť 10 položiek svojich výrobkov a potom si hráč musí kúpiť ďalšiu ak chce vo výrobe pokračovať. Aj v reálnom živote musí dané priemyselné odvetvie v priebehu rokov či desaťročí budovať, stavať, investovať a opravovať a to je tiež jeho história, preto som takýmto spôsobom zaviedol históriu výrobných hál (kvôli prehľadnosti, jednoduchosti a schematickému znázorneniu).

12. 6. 2016

Úloha národov "Baránka" vo svetovom dianí

Čo znamená, že čínsky prezident dostal kľúč od
Prahy? Magnetizmus Prahy. Pražský drak. Úloha národov Baránka. Národy Baránka:
Čechy, Morava, Sliezsko, Sloven-sko, Goralsko, Podkarpatská Rus. Hlava je v Čechách,
krk na Morave, srdce na Sloven-sku, zadné pevné nohy v Podkarpatskej Rusi.
Hitler sa bál anektovať srdce – Slovensko, lebo vedel, že srdce sa nedá
ovládnuť. Na Slovensku je najstarší genofond v Európe. Čo majú Rusko a Čína
prevziať od národov Baránka? Spätné účinky na národy západnej Európy. Čo vidia
jasnovidci globalistov? Prečo sú dôležité jednotlivé národy.



11. 6. 2016

Vrcholové športové podujatia ako ich nepoznáme

redakcia časopisu Pre Slovensko

O tvorivej sile myšlienok sme už neraz pojednávali v predchádzajúcich článkoch tohto časopisu. Čitateľ mal možnosť zoznámiť sa s tým, ako myšlienky svojou kvalitou dokážu vplývať na jeho osud, pretože tvoria prieplavy energií tvorivej sily ducha.
Myšlienky naplnené prajnosťou otvárajú aj zamknuté brány na ceste životného napredovania. Avšak myšlienky sebectva brány zatvárajú, nech by predtým boli otvorené aj dokorán. Ten, ktorého myšlienky nie sú zaťažené, ktorého duch je povznesený, toho nebesá chránia. Všetky nepriazne osudu, ktoré ho ešte čakajú ako následok predchádzajúceho spôsobu života, dokáže hravo prekonať, aj keby „kráčal temným údolím“. Pokiaľ vytrvá, dožije sa vytúženého šťastia.
Napriek tomu si máloktorý z nás plne uvedomuje, kde všade pôsobia ľudské myšlienky v každodennom živote, a to dokonca obzvlášť silno na formovanie ťažkého osudu ľudí i celých národov. Chceli by sme Vám preto odhaliť jedno veľké parenisko vzniku podobných myšlienkových foriem.
Kto dokáže aspoň čiastočne vyciťovať vplyv myšlienok, ihneď rozozná, že jedným z najsilnejších parenísk vzniku obzvlášť zaťažujúcich myšlienkových foriem sú vrcholové športové podujatia, podporované širokou verejnosťou. Čo sa pri nich odohráva v myšlienkach samotných súťažiacich i myšlienkach fanúšikov? Čo sa skrýva pod povrchom zdanlivo nevinnej myšlienkovej „superformy“, za vzletnými slovami o sebaprekonávaní?
Odpovede na tieto otázky nie je ťažké nájsť, pokiaľ si uvedomíme jednu dôležitú skutočnosť. Základnou črtou úsilia vrcholového športovca – napríklad hokejistu, ktorý bojuje o titul majstra sveta – nie je snaha prekonať seba a získať titul, ale snaha poraziť súpera. Veď bez toho by sa k titulu nikdy neprepracoval. V rozhodujúcich okamžikoch, v čase vrcholových podujatí, sa všetko jeho úsilie, všetko tvorivé chcenie, zameriava na jediný bod – ako nájsť slabosť súpera a ako ju možno čo najrýchlejšie využiť na svoj prospech. Navyše, sila myšlienkovej formy je mnohonásobne zosilnená miliónmi fanúšikov, ktorí podujatie spoluprežívajú, a tak doslova prerastá do jednej obrovskej „davovej psychózy“.

8. 6. 2016

Ľahostajnosťou podporujeme zlo

A.K.

  Ak sa vážne zamyslíme nad ponukou súčasných masovokomunikačných prostriedkov, zistíme, že to, čo v nej prevláda, je iba lacná, plytká zábava, intrigy, zloba, násilie, konzum alebo kult tela!
Takmer v každej domácnosti, na každom pracovisku je denne zapnutý rozhlasový či televízny prijímač alebo počítač s internetom. Väčšina z nás si život bez týchto „vymožeností“ nevie ani predstaviť. A tak nám často všetok voľný čas vypĺňajú médiá. Pritom si málokto uvedomuje, že médiá sú dnes pohodlným a verným nástrojom deštrukčných síl, ktorým sa sami takto dobrovoľne a bezprostredne vystavujeme. Tejto manipulácii odoláva statočne iba hŕstka ľudí, čo je na dosiahnutie nápravy a zmeny stavu nášho sveta príliš málo.
Obzvlášť násilie prezentované vo filmoch, vysielaných denne na všetkých televíznych kanáloch, zaznamenáva veľký boom. Tento žáner vypĺňa čoraz väčšiu plochu v programovej ponuke od ranných až do neskorých nočných hodín.
Programová skladba štátnej televízie je nevýrazná, preto ľudia dávajú prednosť komerčným televíziám s vysokou sledovanosťou.
Vieme, čomu sa venujú naše deti, zostávajúce bez dozoru v čase prázdnin, počas choroby alebo po návrate zo školy?
Znepokojujeme sa nad všeobecným nárastom kriminality mládeže, no uvedomujeme si, aký vplyv majú na deti všetky tie negatívne vzory, ktoré sú im médiami nezodpovedne podstrkované?
Namiesto pekných a poučných príbehov a rozprávok, rozvíjajúcich cit, duchovné hodnoty a svedomie človeka, sú ponúkané deťom kreslené filmy, plné skrytého i otvoreného násilia, agresivity, škodoradosti či zloby. Z obrazoviek sa úplne vytratili náučné programy pre deti a mládež primerané jednotlivým vekovým kategóriám.
Tak ako učíme deti hygiene a starostlivosti o telesné zdravie, rovnako dôležité je pre každého duševné zdravie, duševná hygiena, citová výchova a udržiavanie zdravých medziľudských vzťahov.

5. 6. 2016

Tomáš Baťa (1876 – 1932)

Životný príbeh človeka, ktorý rozvahou, štedrosťou a poctivou prácou dosiahol svoj sen.
Obchodný zisk vedie väčšinou k nezmyselnému hromadeniu peňazí, neraz aj na úkor nemajetných jednotlivcov. To nakoniec prináša sklamanie mnohým. Čo sa však stane, keď sa človek nenechá zotročiť vidinou zisku a snaží sa pomáhať iným? Odpoveď na tieto dôležité otázky nájdete v nasledujúcom článku, opisujúcom životnú cestu známeho zlínskeho obchodníka Tomáša Baťu.
Ako to všetko začalo?
Otec Antonín považoval svojich synov ešte stále za deti, i keď prvorodený Antonín mal už 21 rokov. 18-ročný Tomáš vo svojom mladom veku vynikal nápaditosťou, ale aj rozvahou dospelého muža. Ich sestra Anna dopĺňala súrodeneckú dvojicu ako gazdiná a správkyňa toho mála peňazí, ktoré mali našetrené.
Títo traja mladí ľudia túžili vytvoriť novú éru obuvníctva. Ako prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa si založili živnosť a kúpili domček, kde umiestnili zakúpené stroje na výrobu obuvi, o ktorých Tomáš od malička sníval. Antonín sa ako jediný plnoletý z troch súrodencov stal majiteľom novej firmy. Tomáš do nej prinášal moderné spôsoby práce, medzi ktoré patrila pravidelná pracovná doba zamestnancov a týždenné vyplácanie platov. Na rozdiel od ostatných obuvníkov začal Tomáš vo výrobnom procese uplatňovať poriadok a disciplínu.
Po roku firmu poznačili odbytové ťažkosti. Zmenku na suroviny im dodávatelia nepredĺžili a veritelia mladým podnikateľom nič neodpustili. Dlh predstavoval viac ako 8000 zlatých. Nakoniec sa Tomášovi podarilo presvedčiť veriteľov, aby ešte počkali, no bolo jasné, že so „zastaralou kolekciou“ topánok sa z dlhov v krátkom čase dostať nedá.
Preto sa zrodil v Tomášovej mysli nový nápad: vyrábať lacnejšiu obuv z praktického materiálu. Tým sa zrodila prevratná novinka – ľahká plátenná obuv. Potrebné stroje z Nemecka boli do týždňa kúpené. Konkurencia tento obchodný ťah podceňovala. Veď kto kedy videl plátenné topánky? Pomerne skoro však bola verejnosť nadchnutá dosiahnutými úspechmi. Nová moderná plátenná topánka s elegantnou špičkou sa stala hlavne vo Viedni veľkým hitom. Meno Baťa sa po prvýkrát „rozletelo“ po Európe.
V roku 1897 sa podarilo mladým obchodníkom splatiť všetky dlhy. O rok neskôr presahovali aktíva firmy viac ako 10 000 a na konci storočia viac ako 30 000 zlatých. Konečne si mohol Tomáš spolu so sestrou trochu vydýchnuť. Zároveň však začali s ešte väčším odhodlaním budovať svoj veľký sen – strojovú výrobu lacných a kvalitných topánok.
Cez prvú svetovú vojnu, keď bola spoločenská situácia komplikovaná, dostal Tomáš od rakúskej armády zákazku za výhodných podmienok. To podstatne zlepšilo jeho finančnú situáciu a podarilo sa mu prečkať nepriaznivé obdobie prvej republiky.
V rokoch 1922 – 1923 prekonal stagnáciu v obchodovaní naozaj suverénnym spôsobom. Znížil cenu topánok o 50%. Podľa úsudku konkurencie to bol veľmi neuvážený krok. Mnohí sa nazdávali, že firma kvôli tomu určite skrachuje. Stal sa však pravý opak; firma sa udržala a z Baťu sa stal jeden z najznámejších priemyselníkov. Získal si priazeň vlády, čím sa mu otvorila cesta k získaniu bankových úverov.