29. 5. 2017

Sny

Susanne Schwartzkopff


Iva sa prevracala vo svojej bielej detskej postieľke z boku na bok. Kde je? Vari už nie je v tej krásnej záhrade pri veľa deťoch, s ktorými sa tak dlho hrala? Ach nie, to je predsa jej postieľka a vedľa nej leží milovaný medvedík, ktorý s ňou musí vždy spať. A teraz prišla mamička, vzala ju do náručia a láskyplne ju pohladila.

„Spala si dobre, miláčik?“ spýtala sa a Iva vážne prikývla. Ale spomienka na uplynulú noc v nej zostala ešte celý deň. Večer sa Iva spýtala:

„Môžem teraz zasa k tým veselým deťom?“

„Samozrejme,“ potvrdila matka, ktorá síce neporozumela celkom jej otázke, ale nechcela sa na nič spytovať.

Iva sa preto opäť vzniesla nahor do záhrady detí a stretla tam svoju najmilšiu priateľku Lenku, s ktorou sa i na zemi rada hrala.

„To je pekné, že si tiež prišla,“ zvolala natešene, „poď, všetko ti ukážem.“

28. 5. 2017

Negatívne dôsledky vysťahovalectva a dlhodobej práce v zahraničí

Milan Šupa

V súčasnom, absolútnom odtrhnutí sa ľudstva od prirodzenej podstaty fungovania univerza nie sme už takmer schopní zdravo uvažovať ani o tých najzákladnejších  súvislostiach, týkajúcich sa skutočnej kvality nášho života na zemi.

Veď si len uvedomme, že ak prinesieme palmu z Afriky a zasadíme si ju doma v záhrade, s nadchádzajúcim jesenným chladom nám bude čoraz viacej chradnúť a po prvých mrazoch určite vyhynie. A úplne rovnako sa povodí aj borovici, zasadenej v oáze na Sahare, pretože každá rastlina sa môže plne, zdravo a do všetkej svojej krásy rozvinúť iba v prostredí sebe vlastnom, v prostredí, svojimi podmienkami plne zodpovedajúcom jej druhu.    

A nie inak je tomu i u človeka. Aj on je svojim spôsobom „rastlina“, zasadená účinkami univerzálnych Zákonitostí na úplne konkrétne miesto na zemi, ktoré mu poskytuje tie najvhodnejšie podmienky k jeho osobnostnému rastu a plnému duchovnému rozvinutiu.   Avšak ľudia sa sami od seba domýšľavo pasovali za múdrejších, ako prirodzené dianie a tak sa realitou dneška stáva vysťahovalectvo a celosvetová migrácia za prácou. Všetky médiá i politické garnitúry majú plné ústa pojmov, ako pracovná mobilita, využitie pracovného trhu v rámci Európskej únie a mnoho iných, podobných fráz.    

A tak tu teda stojí proti sebe na jednej strane naprosto prirodzené a univerzálnym Zákonitostiam zodpovedajúce dianie a na druhej strane ľudský rozum, jeho „múdrosť“ a jeho vlastné priority, s ktorých  najdôležitejšou sú samozrejme ...peniaze!    

27. 5. 2017

Zblúdené duše

Časopis Pre Slovensko

Skupina priateľov sa vybrala na prehliadku trosiek kartuziánskeho kláštora z 13. storočia.

Niektorí obdivovali zvyšky muriva, oblúkov a iných historických fragmentov, ktoré sa zachovali do dnešných dní.

Jeden z nich však namiesto toho zostal ticho stáť a vo vnútri preciťoval atmosféru a energie toho miesta. Potvrdilo sa mu, čo zacítil ako smutnú predzvesť už vo chvíli, keď tam prichádzali.

Bola to bolesť volajúcich a blúdiacich ľudských duchov, ktorý tu kedysi žili, zomreli a doposiaľ neboli schopní odpútať sa od hrubej hmoty. Cítil ich zúfalé hľadanie pomoci, no putá, ktoré ich pevne zovierali, im nedovoľovali, aby ju našli. Na to, aby sa zbavili týchto pút, sami nemali dosť síl, poznania ani vôle.

To, čo ich už v minulosti zovrelo do svojich pazúrov a zviedlo na scestie, bola ich nesprávna viera. Cirkevná viera nepovznášala týchto ľudských duchov nahor. Naopak, zaplietla ich tak, že museli po stáročia zotrvávať na tomto mieste, márne hľadajúc Pravdu, ktorá by ich oslobodila.

26. 5. 2017

Prečo Ježiš Kristus zomrel na kríži

Jaroslav Rajnoha

Na úvod treba povedať, že Ježiš Kristus vôbec neprišiel na zem so zámerom dať sa ukrižovať! V tom ani spása pre ľudí nespočíva! Kristus bol k poprave na kríži, ľuďmi donútený ako pre nich nepohodlný hlásač Pravdy. A práve Pravda, ktorú ľuďom dával vo svojich Slovách mohla a stále im môže priniesť spásu, za predpokladu že dokážu podľa nej aj žiť vo svojich životoch.
Ak by bol Ježiš, vždy netrval na tom čo hovoril, čo ľudí učil, ale by bol pred popravou na kríži pristúpil na podmienky jeho prepustenia na slobodu....to znamená že by bol odvolal svoje učenie i svoj Najvyšší pôvod.....uchoval by sa ešte dodnes v spomienkach ľudí nejaký Ježiš Kristus? ** ( Poprava na kríži bola len vtedajšia forma výkonu trestu smrti v danej lokalite - v danej časti zeme.)
A v tom práve bola tá jeho obeta, v tom že vôbec prišiel na tento od Pravdy odvrátený svet, a že šiel i na smrť, len aby ľudom mohol priniesť svoje učenie, aby sa tak nestratili jeho Slová, jeho Pravda, ktorá jediná môže človeku pomôcť vykročiť na správnu cestu. Zo svojho pohľadu nemal ani na výber, nemohol predsa zaprieť sám seba a svoje učenie! Z pohľadu vtedajších ľudí na výber mal: teda odvolať svoje učenie. Tým by však bolo NAVŽDY PRE ĽUDÍ STRATENÉ ! Obetoval sa teda preto, aby mohlo u ľudí žiť jeho Slovo Pravdy, jeho učenie, ktoré je v skratke nasledovné:
Každé zlo, každý hriech sa človeku raz vráti, no tak isto aj dobro, podľa známeho biblického: "Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať." - list Galaťanom 6-7. Inak povedané: Božie mlyny melú pomaly, ale isto !
Ježiš počas života hovoril presne to isté, že každému sa raz všetko vráti, týmito slovami:
- „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ - Matúš 7:1-2;
- „Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám.." - Lukáš 6:37-38;
- „Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!" – Lukáš 6:31;
- „Bez príčiny sa vám ani vlas na hlave neskriví" inak povedané: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ – Matúš 10:29-30;
- „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." - Lukáš 12:59;
- „Mnohí prví budú poslednými a poslední prvými" – Matúš 19:30
Slová ktoré hovoril iste myslel vážne a sú platné! Nehovoril ich len tak "do vetra" a z dlhého času! V žiadnom prípade teda nemôže platiť opak toho čo sám hovoril, že on ľudské hriechy zobral na seba! Toto neskôr niektorým ľuďom našepkal Antikrist, ktorým sa to v ich duchovnej lenivosti a pohodlnosti páčilo, hneď to uvítali a šírili ďalej. S posmechom, s prejavmi najpodlejšieho ľudského zla a v nenávisti ho zavraždiť a len zato by mali mať odobraté svoje hriechy, ešte aj s vyhliadkou na spasenie..? Stačí údajne len tomuto veriť, že to tak je a spasenie potom má byť zabezpečené. Toto sa nazýva "vierou". U Antikrista možno áno, ale nie u spravodlivého Boha!

25. 5. 2017

Neuveriteľné, ale doba temna stále trvá!

Milan Šupa

Čím viac sa človek zaoberá históriou, tým viac si uvedomuje, ako sa až neuveriteľným spôsobom opakuje. A opakuje sa preto, lebo ľudia zostávajú vnútorne stále takými istými. To, čo vykazuje zmenu sú iba vonkajšie reálie, vonkajšie kulisy a kostýmy. Ale podstata je stále rovnaká. Súčasné dianie je možno trochu kultivovanejšie, jemnejšie a nie až tak prvoplánové, ale rozhodne také isté.

O stredoveku sa zvykne hovoriť, ako o dobe temna. Pozrime sa však teraz na jednu z temných udalostí temného stredoveku, ktorá je mimoriadne zaujímavá tým, že je vo svojej podstate plne analogickou s najsúčasnejším a najaktuálnejším dianím.

Jedná sa o násilné rozpustenie rádu templárov okolo roku 1300. Išlo o rád, združujúci v sebe stav duchovný so stavom rytierskym. Jeho členovia žili ako mnísi, ale boli zároveň bojovníkmi, pretože ich poslanie spočívalo v ochrane pútnikov, smerujúcich k Spasiteľovmu hrobu.

Išlo o rád veľmi ctený a vážený. Každý vyšší európsky šľachtický rod si považoval za česť vstup jedného zo svojich potomkov do rádu. Samozrejme, že k prírastku nových členov dochádzalo s imaním a darmi, zodpovedajúcimi ich spoločenskému postaveniu, na základe čoho sa rád templárov stal jedným z najbohatších a najmocnejších rádov v Európe. Vlastnil mnoho hradov a veľké materiálne bohatstvo, ktoré ešte rozširoval svojimi obchodmi.

A práve bohatstvo sa mu stalo jeho skazou. Preň sa totiž stal tŕňom v oku francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Ten sa rozhodol privlastniť si ho a naplniť ním svoju prázdnu štátnu pokladnicu.

24. 5. 2017

Búrka

Susanne Schwartzkopff

Stred leta

Hlbokou modrou oblohou blažene plynú biele obláčiky.

Nakopené do vysokých mračnových hradov či rozviate do nežných plynúcich závojov, kreslia po ďaleko sa rozprestierajúcej oblohe nádheru leta.

Tu náhle – čo je to? Do všetkého toho blaženého šťastia, do všetkej tej jasnej veselosti vojde ostrý tón. Je to pískajúci vietor? Je to hlas, volajúci nad zemou?

Akoby z ničoho vyvstali temné mraky a ťaživé dusno sa kladie tiesnivo na telo i dušu. Od západu rastú hrozivé temné mračná tak, akoby ich jediným pohybom posunula obrovská ruka.

Ticho. Na krátky okamih bezduché ticho.

Potom vybuchne príroda. Vtáci, kričiac, poletujú okolo a obletujú svoje hniezda, malé zvieratka zaliezajú.

23. 5. 2017

Hovor pravdu všade – ale správne!

Susanne Schwartzkopff

Čo tu znamená správne? Vari nie je pravda vždy pravda, vždy správna? Pravda. Ona je a ona má byť vyslovená jasne a zreteľne – stop, tu už narážame. Musí byť každá pravda vyslovená? Nie, určite nie. Mlčanie je často výrečnejšie než slová, aj keď obsahujú pravdu.


„A kedy nastáva taký prípad?“, pýtate sa. A ja hovorím: „Vždy, keď pravda, ak je vyslovená, do slov odetá, a keď ju nemožno vziať späť, zraní druhého tak, že cíti len úder, ale pravdu necháva ležať. Taký prípad je častý. Nie každý je pripravený načúvať pravde, alebo s ňou dokonca súhlasiť a prijať ju. My, ľudia, sme oveľa viac naklonení nepríjemné skrášľovať, retušovať, nechať bokom a prejsť na inú tému.“

17. 5. 2017

Čo dal Slovensku komunizmus?

Martin Hruštínec

Po druhej svetovej vojne sa ľudstvo na dva tábory rozdelilo. Na západný a východný. 

Západná strana išla cestou kapitalizmu a musíme uznať, že životná úroveň jej obyvateľov bola podstatne vyššia ako životná úroveň východného bloku, ktorý šiel cestou komunizmu.

Slovensko malo po vojne len dve možnosti – buď sa stať štátom západného alebo východného bloku. Oba prúdy predstavovali dve rozličné protipólne svetonázorové ideológie. Ľudstvo bolo tak vyhranené, že nejaká tretia cesta, žiaľ, pre Slovensko neexistovala.

A teraz zásadná otázka. Bolo by pre Slovensko lepšie, ak by sme sa po vojne dostali pod západný vplyv, tak ako napr. susední Rakúšania?

Takmer každý vám dnes odpovie, vidiac životnú úroveň západniarov, že pre nás by bolo výhodnejšie dostať sa pod Americký ako Ruský vplyv. Odôvodňoval by to slobodou slova, voľným pohybom a lepšou životnou úrovňou.

12. 5. 2017

Nástrahy letných dní

Časopis Pre Slovensko
S príchodom teplých letných dní sa zvyšuje množstvo sporo odetých jednotlivcov – mužov, žien, i mladých dievčat. Pod pláštikom letnej módy sa sklon k zviditeľňovaniu tela uplatňuje takmer bez zábran prirodzenej hanblivosti a, žiaľ, mnohí to považujú za prejav „pokroku a oslobodenia sa od zbytočných škrupúľ, patriacich do stredoveku“.

Pozrime sa teraz na praktický dopad bezmyšlienkovitého prispôsobovania sa módnym trendom z duchovno-duševného hľadiska. Poslúži nám na to aj nasledujúci prípad mladej ženy.

Katarína nepatrila v období mladosti k výstredným dievčatám, pretože mala už od detstva prirodzene rozvinutý stud a radšej vyhľadávala samotu pred hlučnou spoločnosťou. Aj keď si to sama neuvedomovala, príchod do hlučného prostredia ju vždy obťažoval a vyčerpával.

Jej prirodzené správanie však bolo po dosiahnutí 16-teho roku života dosť ohrozené. Čím? Okruhom kamarátov, ktorí sa jej posmievali a považovali ju za hlúpe, naivné dievča, ktoré nevie, čo chce. Určitý čas tomuto nátlaku dokázala vzdorovať a zachovávala si prirodzené spôsoby správania, no napokon predsa len podvolila. V letných mesiacoch si začala aj ona obliekať krátke sukne, tričká s hlbokým výstrihom a úmerne tomu prispôsobila i spôsob svojho vyjadrovania.

Tieto zmeny pôsobili na okolie presvedčivo a umožnili jej nájsť si priateľa, avšak len dočasne. Každý cítil, že jej duša je v podstate celkom iná, čistá, a že nový štýl jej v skutočnosti nepristane. Jej konanie preto spôsobovalo, že čím modernejšie sa snažila vyzerať, zachádzajúc neraz až do extrémov, tým trápnejšie a odpudzujúcejšie to pôsobilo na jej okolie.

Neskôr však nasledovalo ešte niečo horšie. Kataríne sa vzťah s priateľom rozpadol a ona začala byť náladová, čo neskôr prerástlo do citovej lability. Často v samote plakala, zúfajúc si sama nad sebou i nad svojím životom. Zdalo sa jej, akoby na ňu padol čierny závoj, cez ktorý už nevidela slnko na nebi, ba ani krásu prírody vo svojom okolí. Začala si tiež uvedomovať, že sila, ktorú predtým cítila v duši, spočívala práve v jej rozhodnosti, odvahe a odhodlaní obhájiť hodnoty, ktorými bola i vďaka výchove obdarená.

Matka, ktorá jej vždy rozumela, teraz nevedela, ako jej pomôcť. Zdanlivo náhodne sa však dozvedela o mužovi z neďalekého mesta, ktorý by mohol na základe svojich skúseností a jasnozrivosti poznať riešenie Kataríninho problému. Rozhodla sa preto navštíviť ho s prosbou o radu. A čo sa dozvedela?

Katarína trpela, pretože pozornosť mužov z okolia sa nesústredila na jej osobnosť, zračiacu sa v tvári, ale len na určité proporcie jej tela. Tým vyvolávala doslova vlny myšlienok nízkej zmyselnej žiadostivosti mužov, ktoré nemohla kontrolovať a ktoré ju energeticky obťažovali, zneuctievali a pošpinili podobne, ako býva zašpinený človek, ktorého «ohádžu» blatom. Nemalou mierou sa na jej stave podieľali aj závisťou nabité myšlienky niektorých dievčat, ktoré si takisto priali mať pekné telo, vystavované na obdiv, aj napriek tomu, že boli obdarené inými prednosťami.

Vlnu duševnej úzkosti posilnili aj myšlienky opovrhovania, ktorým bola Katarína pre svoje vyzývavé správanie vystavená zo strany tzv. slušných ľudí. Tieto pôsobili na Katarínu a jej duševný stav rovnako energeticky škodlivo ako myšlienky nízkej žiadostivosti mužov, pretože aj im chýbala pomáhajúca láska a dobroprajnosť.

Posledným silným vplyvom bolo uvoľnenie rodovej karmy, ktorá by sa nikdy nemohla prejaviť takými škodlivými účinkami, keby o tom Katarína sama nerozhodla svoju slabosťou.

Stretnutie prinieslo matke i Kataríne poznanie, vďaka ktorému sa jej stav po krátkom čase podstatne zlepšil. Zlepšenie nespočívalo, samozrejme, v ničom inom, než v opätovnom nadobudnutí studu a cudnosti ako základných hodnôt ľudskosti, chrániacich každého pred úpadkom do prúdov negatívnych energií.

Koľko mladých dievčat sa v nastávajúcom období letných horúčav ocitne pred podobnou, nenápadnou možnosťou úpadku, ak si nedajú poradiť?