19. 7. 2017

Fatimské proroctvo

Martin Hruštínec

V tomto období si pripomíname sté výročie Fatimského proroctva. Od 13. mája 1917 do 13. októbra 1917 sa trom malým deťom zjavila šesť krát Kráľovná nebies. Najpodstatnejšia časť zjavenia, v ktorom je informácia o Ježišom zvestovanom Synovi Človeka, ktorý sa nachádza medzi ľuďmi (v tom čase) katolícka cirkev zamlčala. Podľa jezuitov, ktorí patrili k najdokonalejšej „tajnej službe“ Vatikánu, každý novozvolený pápež sa mal rozhodnúť či túto informáciu zverejní alebo nezverejní. Ako vieme zatiaľ sa k tomu žiaden pápež neodhodlal s výnimkou Jána Pavla I., ktorý za záhadných okolností zomrel, pričom podľa Jezuitov chcel informáciu zverejniť.

9. 7. 2017

Posolstvo Grálu v slovenskom jazyku

Pán Eduard Hurta st. je prvým prekladateľom Posolstva Grálu (predvojnové vydanie) do slovenčiny, ktorý sa tento rok v plnom zdraví dožíva 100 rokov. Minulý rok bola o ňom reportáž na TV JOJ, keďže bol účastníkom SNP a keďže mal vysokú hodnosť zachránil mnoho ľudských životov pred istou smrťou. Aj jedného Nemca. Zaujímavé, že redaktor napísal: "Akási neviditeľná ruka ho chránila a chráni doteraz." V reportáži je záber na knižnicu aj s jeho napísanými alebo preloženými knihami.

Vzhľadom k tomu, že existujú dve verzie Posolstva Grálu - jedna predvojnová a druhá povojnová (tá veľká zelené kniha), tak v slovenskom jazyku v knižnej podobe sa dá aj tá predvojnová verzia kúpiť. 
Predvojnová verzia sa skladá z dvoch kníh - Posolstvo Grálu a Doznievanie. Obe vyšli v r. 2004.
K tomu existuje aj knižka Odpovede na otázky. Vo Vydavateľstve Vienala preložená pánom Pisárom.
Okrem toho, pán Eduard Hurta st. preložil do slovenčiny aj známu knihu Franchezzov odkaz zo záhrobia. Je autorom knihy "Všetko musí byť nové." 

Kto by chcel knihy objednať nech sa obráti na vydavateľstvo vienala(zav)vienala(bodka)sk

20. 6. 2017

O bezprecedentnom evolučnom úpadku súčasnej Európy

Milan Šupa

Žijeme v univerze, ktoré má duchovný rozmer. Život v ňom podlieha evolúcii, čiže vývoju od jednoduchšieho k čoraz dokonalejšiemu, ako nám o tom hovorí Darwinova teória. Zároveň v ňom však prebieha i veľká evolúcia ducha, čiže postupný vývoj od duchovne nevedomého k duchovne čoraz vedomejšiemu a od duchovne nezrelého k duchovne čoraz zrelšiemu. Toto dianie je možné považovať za prirodzený proces, podporovaný všetkými zákonitosťami univerza.

Čo však akýmkoľvek spôsobom odmieta akceptovať prirodzený vývoj k čoraz vyššej duchovnosti a duchovnej zrelosti je tými istými zákonitosťami univerza odsúvané bokom, na vedľajšiu koľaj, ako duchovne neperspektívne a preto nevyhnutne smerujúce k záhube.

No a žiaľ, práve toto je stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza Európa.

A pri tom Európa kráčala po celé stáročia relatívne správne! Bola totiž kresťanskou a hodnoty kresťanstva sa jej obyvatelia snažili vnášať do svojich životov. Samozrejme že viac, alebo menej efektívne, pričom nemožno nespomenúť i mnohé negatívne javy, akým bola trebárs inkvizícia, alebo náboženské konflikty a vojny. Každopádne však Európa, aj napriek všetkým svojim chybám predsa len stála v prirodzenom prúde duchovne evolučného vývoja univerza.

Žiaľ, zásadná trhlina v tomto vývoji sa začala objavovať koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia nástupom priemyselnej revolúcie. Množstvo technických výdobytkov vyvolalo totiž obrovské nadšenie z toho, čo všetko človek dokáže. Vyvolalo nadšenie z ľudských rozumových schopností a možností.

29. 5. 2017

Sny

Susanne Schwartzkopff


Iva sa prevracala vo svojej bielej detskej postieľke z boku na bok. Kde je? Vari už nie je v tej krásnej záhrade pri veľa deťoch, s ktorými sa tak dlho hrala? Ach nie, to je predsa jej postieľka a vedľa nej leží milovaný medvedík, ktorý s ňou musí vždy spať. A teraz prišla mamička, vzala ju do náručia a láskyplne ju pohladila.

„Spala si dobre, miláčik?“ spýtala sa a Iva vážne prikývla. Ale spomienka na uplynulú noc v nej zostala ešte celý deň. Večer sa Iva spýtala:

„Môžem teraz zasa k tým veselým deťom?“

„Samozrejme,“ potvrdila matka, ktorá síce neporozumela celkom jej otázke, ale nechcela sa na nič spytovať.

Iva sa preto opäť vzniesla nahor do záhrady detí a stretla tam svoju najmilšiu priateľku Lenku, s ktorou sa i na zemi rada hrala.

„To je pekné, že si tiež prišla,“ zvolala natešene, „poď, všetko ti ukážem.“

28. 5. 2017

Negatívne dôsledky vysťahovalectva a dlhodobej práce v zahraničí

Milan Šupa

V súčasnom, absolútnom odtrhnutí sa ľudstva od prirodzenej podstaty fungovania univerza nie sme už takmer schopní zdravo uvažovať ani o tých najzákladnejších  súvislostiach, týkajúcich sa skutočnej kvality nášho života na zemi.

Veď si len uvedomme, že ak prinesieme palmu z Afriky a zasadíme si ju doma v záhrade, s nadchádzajúcim jesenným chladom nám bude čoraz viacej chradnúť a po prvých mrazoch určite vyhynie. A úplne rovnako sa povodí aj borovici, zasadenej v oáze na Sahare, pretože každá rastlina sa môže plne, zdravo a do všetkej svojej krásy rozvinúť iba v prostredí sebe vlastnom, v prostredí, svojimi podmienkami plne zodpovedajúcom jej druhu.    

A nie inak je tomu i u človeka. Aj on je svojim spôsobom „rastlina“, zasadená účinkami univerzálnych Zákonitostí na úplne konkrétne miesto na zemi, ktoré mu poskytuje tie najvhodnejšie podmienky k jeho osobnostnému rastu a plnému duchovnému rozvinutiu.   Avšak ľudia sa sami od seba domýšľavo pasovali za múdrejších, ako prirodzené dianie a tak sa realitou dneška stáva vysťahovalectvo a celosvetová migrácia za prácou. Všetky médiá i politické garnitúry majú plné ústa pojmov, ako pracovná mobilita, využitie pracovného trhu v rámci Európskej únie a mnoho iných, podobných fráz.    

A tak tu teda stojí proti sebe na jednej strane naprosto prirodzené a univerzálnym Zákonitostiam zodpovedajúce dianie a na druhej strane ľudský rozum, jeho „múdrosť“ a jeho vlastné priority, s ktorých  najdôležitejšou sú samozrejme ...peniaze!    

27. 5. 2017

Zblúdené duše

Časopis Pre Slovensko

Skupina priateľov sa vybrala na prehliadku trosiek kartuziánskeho kláštora z 13. storočia.

Niektorí obdivovali zvyšky muriva, oblúkov a iných historických fragmentov, ktoré sa zachovali do dnešných dní.

Jeden z nich však namiesto toho zostal ticho stáť a vo vnútri preciťoval atmosféru a energie toho miesta. Potvrdilo sa mu, čo zacítil ako smutnú predzvesť už vo chvíli, keď tam prichádzali.

Bola to bolesť volajúcich a blúdiacich ľudských duchov, ktorý tu kedysi žili, zomreli a doposiaľ neboli schopní odpútať sa od hrubej hmoty. Cítil ich zúfalé hľadanie pomoci, no putá, ktoré ich pevne zovierali, im nedovoľovali, aby ju našli. Na to, aby sa zbavili týchto pút, sami nemali dosť síl, poznania ani vôle.

To, čo ich už v minulosti zovrelo do svojich pazúrov a zviedlo na scestie, bola ich nesprávna viera. Cirkevná viera nepovznášala týchto ľudských duchov nahor. Naopak, zaplietla ich tak, že museli po stáročia zotrvávať na tomto mieste, márne hľadajúc Pravdu, ktorá by ich oslobodila.