21. 8. 2016

Demokracia alebo kráľovstvo? Hľadanie všestrannej politickej ústavy

nepublikované vo Svete Grálu
Rozhovor s Emilom Pálešom
Už dlhý čas je predmetom vášho záujmu aj skúmanie civilizačných vzorcov, respektíve politických systémov či foriem vládnutia v priebehu dejín ľudstva. K akému poznaniu ste dospeli?
Pozorujem, že forma vlády súvisí s premenami hodnotového rebríčka. Ak postavíme určité hodnoty na najvyššie priečky, dostaneme tomu zodpovedajúci typ náboženstva, umenia, vedy, filozofie, ale aj politickej a ekonomickej organizácie. Spoločnosť, ktorá túži po poriadku, istote a trvalých hodnotách, inklinuje k monarchii. Tam, kde sa nadovšetko cení sloboda jednotlivca, dožadujú sa demokracie. Ospevovanie sily vynáša do čela vojakov a vznikajú vojenské diktatúry. Kde sa uctievali peniaze, moc plynula k boháčom a gildy obchodníkov vytvárali meritokracie. Ak sa všetko podriadilo a slúžilo náboženským ideám, moc prešla do rúk kňazstva, a to voláme teokraciou. Ale sú či boli aj také mysticky a citovo založené obdobia, kedy sa cení krása a vládne veľa žien či vodcov s osobnou charizmou. 

19. 8. 2016

Energetický svet supermarketov

Človek vidiaci za hranicu bežného popisuje svoje dobrodružné zážitky z návštevy nákupného strediska:
Nad posuvnými dverami visela podstata (bytosť) podobná medúze. Jej chápadlá zvinuté do pletenca sa spúšťali dolu a dotýkali sa hláv prichádzajúcich ľudí. Bytosť sa snažila dotknúť každého vchádzajúceho človeka.
V hale pod stropom zaberala všetok viditeľný priestor tmavá pohybujúca sa živá masa, ktorá sa „nalievala“ na každého človeka bez výnimky a napojila sa na energetiku nad temenom hlavy. K niektorým ľuďom sa jej pripojiť nedarilo a tí odchádzali slobodní od jej energetického informačného vplyvu. Evidentne niečo hľadala. Videl som, ako sa bytosť začala zaujímať o staršieho muža v klasickom kabáte. Chápadla bytosti sa náhle predĺžili, uchopili muža a energetickým pletencom ho prebodli v oblasti čakry srdca. Muž sa zapotácal a chytil sa rukou v oblasti srdca. Bytosť rýchlo vytiahla z hrude obete jasnú energetickú zrazeninu, s ktorou sa zrejme kŕmila a uvoľnila chápadlá.

13. 8. 2016

Poplach sa valí Európou – na kúpaliskách sa objavili ženy v burkinách!

Martin Hruštínec

V období, kedy sa západná časť Európy postupne mení v iný kultúrny prvok – teda v iný národ, sme svedkami aj neuveriteľných, doslova groteskných situácií. Momentálne, v čase letnej sezóny, sa v Európe objavili na kúpaliskách, či plážach moslimky idúce za relaxom v tzv. burkina – plavkách, ktoré zahaľujú telo ženy priamo pri kúpaní. To vyvolalo poplach, až taký, že niekde ich až zakázali. Skúsme sa na celú situáciu pozrieť triezvo, s chladnou hlavou.

Po Európe bežne chodia moslimky v burkách a nikomu to neprekáža ale odrazu, akonáhle si chcú zaplávať tak, aby sa nemuseli odhaľovať, Európanom sa to nepáči. Ale čo sa im vlastne nepáči? Veď ak idú takéto ženy po ulici je im to viac - menej jedno, tak prečo im to nie je jedno pri kúpaní? Obmedzuje to nejako kúpajúcich sa Európanov?

Jediným argumentom Európana je, že ide o rozpor s Európskou kresťanskou kultúrou, s Európskym zvykom, tradíciou. Tento argument stojí na hlinených nohách. Tak chabých, že len ukazuje morálnu biedu takto zmýšľajúcich. Malo by sa Európanom pripomenúť, že klasické plavky sa začali u nás nosiť len nedávno, niekedy v 1. polovici 20. storočia. Dovtedy nič také ako plavky, spoločné obnažené kúpanie sa oboch pohlaví neexistovalo, ženy sa obliekali výlučne do dlhých šiat (aj keď v určitých obdobiach sa v Európskej móde nájdu aj rôzne výstrelky). Navyše kresťanstvo samo osebe je zahalené. Jasne a zreteľne máme niečo k tejto téme napísané aj v desatore a vieme veľmi dobre, že v zjaveniach sa nám žiadna žena nezjavovala ani v plavkách ani v minisukni ale vždy zahalená! Čo by asi povedal Ježiš, apoštoli, Mária Magdaléna a ranní kresťania na naše preplnené pláže s päť percentnou prikrývkou tela?

Kto sú politici?

Kto sú to politici? Politik je človek ako každý iný. Jednoduchým zákonom rezonancie - vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, si väčšina národa zvolí sebe podobných! Netreba ľutovať žiaden národ za jeho vládu. Väčšina chce MAŤ - zákonite si zvolí takých, ktorí tiež chcú MAŤ a to riadne veľa, takže národu veľa toho nezostane. Len omrvinky. Neľutujme sa, vstúpme si každý sám za seba do svedomia a počúvajme našu hymnu čo nám chce povedať.

Martin Hruštínec

9. 8. 2016

Príčiny a dôsledky zmeny vzťahu k pôde u obyvateľov Slovenska

Martin Hruštínec

Určite nik nepochybuje, že pôda bola, je a navždy zostane prvkom, bez ktorého by človek nemohol na Zemi existovať. Celé tisícročia pôda zohrávala životne dôležitú funkciu kvôli ktorej jednotlivec i celé národy boli schopné podstupovať boje.

Potravu si človek zväčša zadovážil sám, svojou prácou na poli. Sebestačnosť jednotlivca, rodiny alebo komunity bola neodmysliteľnou súčasťou života. Nadúroda sa predala a za zarobené peniaze sa kúpili iné, zväčša remeselné veci. Časť úrody sa odvádzala pre panstvo alebo človek pracoval určitú dobu na tzv. pánskom – teda na pozemkoch patriacim vedúcim spoločenským vrstvám v danej oblasti (zemepán, palatín, kráľ a podobne). Keďže väčšina obyvateľstva bola nútená kvôli vlastnému prežitiu pracovať na poli, tak úplne prirodzene si človek vytvoril vzťah k prírode. Vedel kedy bude búrka, kedy siať, žať, čo prospieva a čo zas nie. Pôdu vnímal ako niečo na čom je fyzicky závislý a vážil si ju. Veď nevlastniacich pôdu nazývali „bezzemkovia“ – najbiednejšie spoločenské vrstvy. Živili sa zväčša ako pomocníci u nejakého statku, dostávali jedlo a nocľah za prácu.