Ako pomôcť homosexuálom

Martin Hruštínec

Ak chceme pomôcť týmto ľuďom, musíme vedieť o zákonitostiach, ktoré s tým súvisia. Podobne, ak chceme opraviť auto, musíme mať nejaké poznanie, ktoré nám to umožní. Ako sa budeme dívať na človeka, ktorý nemá ani poňatia o tom, ako auto funguje a predsa sa pustí do opravy?  Toto sa však deje aj pri posudzovaní homosexuality. Jedna skupina horlivo presadzuje ich záujmy, druhá skupina ich odsudzuje, pričom poznanie problému chýba. Bez poznania sa ďaleko nedostaneme.

Preto sa pokúsime týmto článkom priniesť poznanie, ktoré by mohlo pomôcť spoločnosti orientovať sa v tejto problematike.

Keďže homosexualita sa týka vnútorných, duševných dejov, tak musíme hľadať odpovede v tejto oblasti.

Podstata človeka

Vlastnou podstatou človeka je duch. Ľudský duch, naše skutočné „ja“ má svoj pôvod v duchovnej oblasti, ktorej sa hovorí „Raj." Správne sa mu hovorí aj „Domov“. Pri známych slovách „Buď svetlo!“ sa sformovalo Stvorenie s viacerými úrovňami a v tej najspodnejšej duchovnej úrovni je náš pôvod. Pri vzniku vyššie položených úrovní vznikli priamo aj vedomí ľudskí duchovia, avšak pri vzniku našej najspodnejšej úrovne vznikli duchovné nevedomé zárodky. Tieto duchovné nevedomé zárodky preto museli zísť až sem dole na Zem, vziať na seba jemnohmotné (duševné) obaly a pozemské telo ako posledný obal. Toto bolo nutné, aby životom získali zrelosť a vlastné vedomie. Tieto duchovné zárodky sme vlastne my, ľudia, každý teraz na inom stupni zrelosti. Jeden už vedomý, druhý môže byť ešte v štádiu polovičatosti a ďalší stále nevedomý. Našou úlohou je teda vlastnou námahou stať sa duchovne vedomými. Ak už takými budeme, nie je potrebný ďalší pobyt na Zemi, vrátime sa Domov, kde budeme žiť naveky. Naveky, v plnom vedomí seba samého. Predtým toto vedomie seba samého chýbalo, toto sa mohlo nadobudnúť len v hutnejších podmienkach, ktoré planéta Zem poskytuje. Tak, ako semeno rastliny potrebuje hutnú pôdu, aby z neho niečo plnohodnotné bolo, tak aj duchovný zárodok potrebuje túto Zem. 

 Ako sa vrátiť domov

Celé je to veľmi jednoduché a logické. Duchovný zárodok má v sebe zakódované (tak ako napr. semeno stromu má v sebe všetko potrebné, aby sa raz mohlo stať plnohodnotným stromom) všetko preto, aby mohol svojou činnosťou dozrieť v plnohodnotného seba vedomého ľudského ducha. Takže stačí, ak človek počúva svoj cit, svedomie a podľa toho sa riadi. Lebo cit je prejavom jeho samého, teda ducha. Ak nevynaloží silu uprednostniť volanie seba samého, ale nechá sa zviesť, tak duchovne chradne. Aby to ľuďom Všemohúci ešte uľahčil a pomohol im, dostali od Neho Desatoro.

My ľudia vlastne máme napodobňovať, kopírovať tu na tejto planéte Raj. Máme vytvoriť Kráľovstvo Božie na Zemi. Touto prácou sa človek vyvinie a môže ísť Domov. Preto, ak používame Desatoro, kopírujeme náš skutočný Domov.

Keď sa už ľudstvo príliš zamotalo a prestalo napodobňovať svoj Domov, keď už ani Desatoro nepoužívalo a prorokov, ktorých mu Všemohúci poslal ku pomoci vraždilo, tak musel prísť samotný Syn Boží, Ježiš. On ako Božský mal tú silu, aby mohol tým nemnohým ešte pomôcť. Proroci takou nedisponovali. Dokonca aj Jeho sme zavraždili! Definitívne poslednou pomocou od Všemohúceho bolo vyslanie na Zem Ježišom zvestovaného Syna Človeka, ktorý napísal Posolstvo Grálu.  

Takže jedinou možnosťou ako sa dostať domov a splniť svoj cieľ je v podstate úplne jednoduchý. Stačí podľa Desatora žiť. Alebo podľa Ježiša, ktorý povedal, že neprišiel Zákony zrušiť ale naplniť. On Desatoro nezrušil, ale jasne ho napĺňal a nabádal ľudí k ušľachtilosti. Syn Človeka povedal, že Jeho Posolstvo pochopí len ten, kto prijal Ježiša. Jeho Posolstvo a Ježišovo učenie jedno sú, každé však inou formou podané.

Vznik ženy a muža

Ako sme si už vyššie povedali, naša podstata je duchovná a ako nevedomé duchovné zárodky sme vznikli v najspodnejšej duchovnej úrovni. Tieto zárodky ešte nie sú pohlavné ale bezpohlavné.

Keď sa tento zárodok vydá na cestu do hmotnosti, aby sa z nevedomého stalo prežívaním a zbieraním skúseností vedomé, tak v jednom časovom úseku ešte pred prvým vtelením na Zem, sa prikloní buď k mužskému aktívnemu princípu alebo k ženskému pasívnemu princípu. To znamená, že tu sa rozhodne či bude naveky mužom alebo ženou.

Predtým bol duchovný zárodok bezpohlavný, neutrálny. Teraz po rozhodnutí je už navždy mužom alebo ženou.

Úloha ženy

Po tom, ako sa duchovný zárodok pred svojim vtelením rozhodol buď k ženskému alebo k mužskému princípu, stal sa ženou alebo mužom. Pričom obidve pohlavia sú špecifické s rozdielnymi úlohami. Podstatou ženy je jemnosť, pasivita. Žena je mostom k vyšším, jemnejším svetom a jej úlohou je prijímať z týchto sfér inšpirácie, impulzy. Je preto krkom, určuje čo treba robiť. Sprostredkováva do spoločnosti jemnejšie, ľahšie energie. Svoje okolie skrášľuje a dáva mu vznešenejší, čistejší ráz. 

Úloha muža

Muž je aktívnejšej, hrubšej, hutnejšej podstaty. Jeho úlohou je chrániť jemnosť ženy pred rušivými vplyvmi okolia. On ako aktívna časť má za úlohu premieňať v čin to, čo žena v inšpirácii zachytila z vyšších sfér.

Vzájomné spolupôsobenie ženy a muža

Len tá spoločnosť bude silná, v ktorej jednotliví ľudia si plnia svoje úlohy podľa vlastného princípu, teda keď ženy si plnia úlohy spojené so ženským princípom a muži si plnia úlohy spojené s mužským princípom. Ženy, jemnosťou vybavené, majú prijímať inšpirácie na riešenie akýchkoľvek problémov v národe a muži, hrubšie vybavení, majú tieto inšpirácie premieňať do praktických činov. A to sa má diať v malom - v rodine, kde manželka prijíma inšpirácie vedenia domácnosti a muž uskutočňuje, ako aj na pracovisku, v obci alebo v štáte. Náš národ má s takýmto štátnym zriadením bohaté skúsenosti. Na Devíne sídlili čisté kňažky, majúce spojenie s vyššími svetmi. Prijaté inšpirácie predali ďalej starešinom, ktorí rozmýšľali nad spôsobom ako ich zrealizovať, a keď sa dohodli na riešení, poverili mladého vladára úlohou.

Keď vstúpite do domácnosti, ktorú nežná ruka ženy vedie, cítite sa v nej veľmi príjemne. Všetko je na svojom mieste, všade čistota a poriadok. Je to aj preto, že muž túto harmóniu nenarušuje, naopak chráni ju, žene pomáha. Takáto domácnosť je oázou, ktorá dodáva mužovi (ale aj žene i deťom) silu po celodennej práci mimo domova. Spolupôsobenie muža a ženy vytvorilo spoločný priestor, domov, ktorý je zdrojom liečivých síl, posilňujúc všetkých obyvateľov, zvieratá i rastliny. A takto nejako, v princípe, to má vyzerať aj vo väčšom meradle – na pracovisku, v obci, v štáte i na celej Zemi.

Pokrivené duše

Ako bolo vyššie povedané, ľudský nepohlavný duch sa v jednom svojom štádiu vývoja pred inkarnáciou priklonil, a to definitívne, buď k ženskému princípu alebo k mužskému princípu. Od tejto chvíle už nebol nepohlavný, ale neodvrátiteľne buď ženou alebo mužom. Avšak putovaním hmotnosťou, viacerými inkarnáciami na Zemi sa mohla udiať taká zvláštna vec, že si žena mohla začať hovoriť, ako je to ťažké byť ženou, začala pokukovať po mužských aktivitách a tie sa jej zdali byť príťažlivé. Pohŕdala jemnosťou a mužské činnosti vyzdvihovala vysoko, začala ich realizovať. Následkom toho bolo, že táto ženská duša, prikláňajúc sa k mužskému spôsobu života, natoľko zhutnila svoju dušu, až sa stala pokrivenou a v budúcom živote sa inkarnovala do mužského tela. Pričom táto duša je stále ženou, lebo ako bolo vyššie napísané, jej prvé rozhodnutie je definitívne, ale tentokrát v mužskom tele. Máme tu teda človeka s mužským telom, ktorý je vlastne v skutočnosti ženou. Navonok vyzerá ako muž, ale so ženskými pohybmi, jemnejším vyjadrovaním, prikláňajúc sa k ženským jemnejším prácam, pričom toto nemusí byť pravidlom, keďže na trhu práce nie vždy si môžeme vyberať čo sa nám páči. Tieto vnútorné charakteristiky vychádzajú z toho, že tento človek, aj keď s mužským telom, je v skutočnosti žena, a to sa nezaprie, nedá sa to potlačiť. Je úplne prirodzené, že takýto zženštilý muž ľudí odpudzuje. Na normálne ženy nepôsobí ako muž a normálni muži sa stránia jeho prítomnosti, považujú ho za menejcenného. Ako ženy, tak i muži podvedome vyciťujú, že tu nie je niečo v poriadku.

Iné je to s mužom. Tento počas svojho vývoja taktiež začal šomrať na prílišnú aktivitu, na mužské aktívne, boj vyžadujúce spôsoby, prikláňal sa k jemnosti, k pasivite. Tým pokrivil svoju dušu, ktorá zjemnila a v ďalšom živote sa tento muž narodil do ženského tela. Tu treba zdôrazniť, že pokriviť svoju dušu vyžaduje dlhší čas, teda nie je to nejaké povrchné rozumové povedanie si, že „chcem byť ženou, lebo tie to majú ľahšie,“ alebo „chcem byť mužom, lebo tí to majú ľahšie.“ Ide o dlhší a vnútorný aj nevedomý spôsob prikláňania sa k opačnému princípu. Takže máme tu ženské telo s mužskou dušou, teda vlastne muža so ženským telom. Toto je samozrejme typická mužatka, ktorá rada hrá futbal s chlapcami a inklinuje k mužským aktivitám. Aj keď má ženské telo, vnútorne sa prejavuje mužne, aktívne. Pohyby tela nie sú žensky ladné, ale hrubšie. Na normálnych chlapov nepôsobí ako žena a ženy taktiež cítia, že tu niečo nesedí.  

Ako si môžu títo ľudia pomôcť?

Je výborné, ak človek konečne pochopí kým je. Teda, keď žena v mužskom tele pochopí, že je žena a muž v ženskom tele pochopí, že je mužom. Veď títo ľudia možno stáročia blúdili, žijúc v zmätku a teraz konečne zistili, ujasnili si po mnohých trápeniach svoju podstatu.

Čo by mal teda robiť zženštilí pozemský muž, ktorý zistil, že je vlastne duševne ženou? Mal by začať pracovať na svojom ženskom princípe, keďže ten mužský je jemu cudzí, aj keď sa teraz nachádza v mužskom tele, ktoré mu je neprirodzené. Nemusí sa síce obliekať do ženských šiat, nie je nutné, aby ľudia na neho ukazovali prstom, ale mal by sa venovať ženským činnostiam – napr. opatrovanie, ručné práce, šitie a pod. Teda niečo čo nevyžaduje aktívny bojový princíp.

Vhodný partner bude ten s rovnakým problémom, aby došlo k vzájomnému doplneniu. To znamená, že táto žena v mužskom tele si má nájsť partnera muža v ženskom tele. Je úplne prirodzené, že túto ženu v mužskom tele budú priťahovať mužské cnosti, energie a prejavy, teda nech si nájde muža s pokrivenou dušou v ženskom tele. Dôjde k doplneniu na duševnej úrovni, lebo sa spoja duševná žena s duševným mužom a aj na úrovni telesnej, lebo to bude zväzok mužského tela a ženského tela. Môžu mať teda vlastné deti a v domácnosti žena v mužskom tele bude vykonávať ženskú úlohu a muž v ženskom tele bude vykonávať mužské činnosti. Samozrejme kojiť bude musieť pozemská žena. 

Čo by mala robiť pozemská žena (mužatka), ktorá zistila, že je vlastne duševne mužom? Mala by začať pracovať na svojom mužskom princípe, keďže ten ženský je jej cudzí, aj keď sa teraz nachádza v ženskom tele, ktoré je jej neprirodzené. Má to jednoduchšie ako duševná žena s mužským telom, lebo dnes sa všeobecne ženy obliekajú mužským spôsobom a aj vykonávajú mužskú prácu, sú aktívne, riešia si svoju kariéru a sú verejne veľmi činné. Takže tento muž v ženskom tele, nech sa správa ako normálny chlap, nik si to nevšimne a za partnera nech si nájde zženštilého muža, ktorý taktiež zistil, že vnútorne je ženou v mužskom tele. Takýmto spojením dôjde k harmónii, lebo partnerom pozemskej ženy s mužskou dušou bude pozemský muž s ženskou dušou. Harmónia bude aj na telesnej úrovni, budú sa môcť telesne stýkať a mať deti. V domácnosti zženštilý muž bude vykonávať ženské práce a mužatka tie mužské, avšak kojenia sa nezbaví.

Toto by bol vhodný priebeh ku šťastiu zúčastnených, aj celej spoločnosti. Materializmus, ktorého duševné deje nezaujímajú, však spôsobil, že to  škrípe.

Pôsobenie materializmu na samotných homosexuálov pri výbere partnera

Pre pochopenie si musíme ujasniť, že v tomto článku sa za homosexuála považuje človek, ktorý je skutočne pokrivenou dušou, teda žena narodená v mužskom tele (zženštilý muž) alebo opačne muž narodený v ženskom tele (mužatka). Za homosexuálov v tomto článku nepovažujeme tie duše, ktoré nie sú pokrivené, ale napriek tomu nevedia „čo od dobroty“ a tak títo ľudia môžu skúšať striedať nielen partnerov rovnakého pohlavia, ale aj deti, zvieratá a ukájať vlastnú sexualitu najrôznejším spôsobom. O týchto poľutovania hodných jedincoch nie je reč. Za homosexuálov  v tomto článku nepovažujeme ani tie nepokrivené duše, ktoré z nejakých dôvodov sa prikláňajú svojim správaním k opačnému princípu. To je vtedy, keď normálne ženy začnú preberať chlapské aktivity alebo normálni muži začnú byť neprirodzene jemnými. Tu by stačilo vysvetliť, že človek môže šťastie nadobudnúť len vtedy, keď poriadnym spôsobom si plní úlohy vlastným a nie opačným princípom.

Vráťme sa k podstate článku. Materializmus sa nezaujíma o dušu. On vidí len hmotné skutočnosti, teda v tomto prípade telo.

Pozemskú ženu zasiahnutú materializmom, ktorá jasne a zreteľne cíti, že je vnútorne mužom úplne prirodzene budú priťahovať ženské energie (veď je v skutočnosti mužom). Ale miesto toho, aby si vybrala za partnera, tak ako je vyššie uvedené, zženštilého muža, teda pozemského muža so ženskou dušou, tak ona vidiac len telo, bude pokukovať po všetkých pozemských ženách. Lebo je to muž, v ženskom tele, ktorého telesne priťahuje ženské telo. To je ako keď sa do ženských spŕch dostane muž prezlečený za ženu. V takomto prípade môže dôjsť k dvom situáciám:

1. vytvoria vzťah dve mužatky, teda dvaja muži prebývajúci v ženských telách. Telesné povrchné uspokojenie časom pominie, duševne nedochádza k dopĺňaniu, lebo chýba ženský princíp, keďže v tomto prípade spolu žijú dvaja chlapi v ženských telách.

2. vytvorí sa vzťah mužatky s pozemskou ženou, ktorá je ženou aj duševne, avšak táto žena s veľkou pravdepodobnosťou patrí do kategórie ľudí, ktorí nevedia „čo od dobroty.“ Ani v tomto prípade nemôže dôjsť k harmonickému dopĺňaniu, lebo základom sú sexuálne pudy. Aj keď vnútorne ide o partnerov dvoch rôznych pohlaví (vnútorný muž – vnútorná žena), príroda jasne ukazuje, že tento vzťah nemá budúcnosť, nemôžu sa rozmnožovať.    

  

Pozemského muža zasiahnutého materializmom, ktorý jasne a zreteľne cíti, že je vnútorne ženou úplne prirodzene budú priťahovať mužské energie (veď je v skutočnosti ženou). Ale miesto toho, aby si vybral za partnera, tak ako je vyššie uvedené, mužatku, teda pozemskú ženu s mužskou dušou, tak on vidiac len telo, bude pokukovať po všetkých pozemských mužoch. Lebo je to žena v mužskom tele, ktorú telesne priťahuje mužské telo. To je ako keď sa do mužských spŕch dostane žena prezlečená za muža. V takomto prípade môže dôjsť k dvom situáciám.

1. vytvoria vzťah dvaja zženštilí muži, teda dve ženy prebývajúci v mužských telách. Telesné povrchné uspokojenie časom pominie, duševne nedochádza k dopĺňaniu, lebo chýba mužský princíp, keďže v tomto prípade spolu žijú dve ženy v mužských telách.

2. vytvorí sa vzťah zženštilého muža s pozemským mužom, ktorý je mužom aj duševne, avšak tento muž s veľkou pravdepodobnosťou patrí do kategórie ľudí, ktorí nevedia „čo od dobroty.“ Ani v tomto prípade nemôže dôjsť k harmonickému dopĺňaniu, lebo základom sú sexuálne pudy. Aj keď vnútorne ide o partnerov dvoch rôznych pohlaví (vnútorná žena - vnútorní muž), príroda jasne ukazuje, že tento vzťah nemá budúcnosť, nemôžu sa rozmnožovať.

Pôsobenie materializmu v cirkvách a v liberálnych skupinách

Spoločnosť sa dnes delí na dva základne tábory. Jeden tábor prikláňajúci sa k tzv. konzervatívnym hodnotám, druhý tábor prikláňajúci sa k tzv. liberálnym hodnotám.

Obidve skupiny majú svoju hodnotu, vychádzajú z určitých skutočností, ktoré v tomto článku nebudeme dopodrobna rozoberať. Len v krátkosti popíšme, že:

Konzervatívni jedinci cítia, že Božie Zákony, alebo inak povedané prírodné, fyzikálne zákony sú nemenné veď 1+1=2 vždy a všade v každom čase, tak ako aj skutočnosť, že plnohodnotný vzťah nemôže vytvoriť pozemský muž s pozemským mužom alebo pozemská žena s pozemskou ženou.

Liberáli sú však opačným protipólom, ktorí vnímajú strnulosť vo výkladoch konzervatívcov, majú tendenciu smerovať dopredu, lebo ľudský duch sa vyvíja, a tým aj jeho chápavosť, ale aj zodpovednosť a samostatnosť. Vývojom ľudského ducha narastá jeho sloboda, ktorú liberáli hlásajú.

Materializmus ako jedovatý opar sa vsiakol do každodenného života spoločnosti spôsobiac veľkú spúšť. Kto by len povedal, že tvrdý materializmus ovládol aj náboženské cirkvi, ktoré o duši nič nevedia a posúvajú ju do nejakých hmlistých, nejasných, nekonkrétnych, metaforických a nič nehovoriacich oblastí. Preto stúpenci tzv. tradičných hodnôt vidia, skrz svoje materialistické zatmenie, len samotné telo človeka, akoby nemalo dušu. Oni nevedia pochopiť vyššie pomenované skutočnosti o duši, vývoji človeka a pod. Preto nie sú ani schopní pomôcť pokrivenej duši, ktorá zistila, že nie je tým, čo ukazuje jej telo. Takéhoto človeka budú posielať na psychiatriu a tým sa voči nemu prehrešujú. Práve tí, ktorí sa hlásia k Bohu, nemajú ani tušenia ako Jeho Svet funguje a stali sa tak škodcami.

Stúpenci liberalizmu, ktorých taktiež zasiahlo materialistické zatmenie, budú pokrivenej duši škodiť opačným spôsobom. Oni taktiež nič nevedia o duši, o vývoji, o tom ako svet funguje a z tejto nevedomosti opäť vyrástol opačný extrém. Slobodu ducha, ktorý rešpektuje Božie zákony, lebo len tak môže byť slobodným, si liberalizmus zamieňa s „robením si čo chcem.“ A tak huckajú pokrivené duše do partnerstiev, o ktorých sme si písali vyššie, v stati „Pôsobenie materializmu na samotných homosexuálov pri výbere partnera“ v bodoch 1 a 2. Miesto toho, aby im vysvetlili ako sa veci majú, ako sa treba zariadiť, čo tento článok sa snaží objasniť, tak ich nechajú sedieť v bahne ďalej a nakladať na seba ďalšiu vinu. Dokonca chcú obísť prírodné zákony plodenia a umožniť im adoptovať dieťa. A to bude ďalšia karmická príťaž.  

Na záver

„Sodoma a Gomora“ zavítala vinou ľudí na túto Zem. Jedinou záchranou ako obstáť je návrat k Pravde. Cesta k Pravde bola ľudstvu ukázaná skrz Desatoro, kde je jasne sformulované ako žiť. Potom druhýkrát Synom Božím - Ježišom Kristom. Posledný krát Synom Človeka Vo svojom diele Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu.