Susanne Schwartzkopff
Často si myslíme, že sme
odpustili tomu, kto nás urazil, že vina je zmazaná ľútosťou, avšak zabudnúť ten
dej, tu urážku nemôžeme ešte dlho. Žije v nás ďalej, znova zraňuje.
"Odpustiť áno - ale zabudnúť nemôžem." Tak hovoríme a neberieme na
vedomie, že odpustenie vyžaduje aj zabudnúť, aby bolo skutočne zmazané.
Sedliakovi
zabral sused medzu. Nastala dlhá ťahanica a hádky, až konečne sused spoznal, že
bol v nepráve a vzdal sa svojho nároku. Nastal teraz pokoj? Za nič na svete. Na
miesto boja nastúpila nedôvera, pretože, kto môže vedieť, čo má závistlivý
sused za lubom. Nič dobré od neho nečaká.
Naozaj
nie? Je nedôvera vždy následok urážky? Nemala by skôr nastúpiť dôvera, dôvera v
zmenu zmýšľania suseda, blížneho? To by bol stavebný kameň, kameň v základoch
susedského vzťahu, kameň, na ktorom by
sa dalo stavať ďalej. Ale to nám pripadá ťažké. Oveľa ľahšie sa nám zdá, ďalej
nedôverovať a "byť na stráži". Na koho však padá nedôvera späť? Na
pôvodcu, samozrejme. Ona unavuje jeho dušu, pretože nedôvera sa zarýva stále
hlbšie, prenáša sa na druhých, na nezúčastne- ných a napokon stojím plný
nedôvery voči celému životu.
Vykynožte
nedôveru, ľudia. Radšej sa nechajte raz v dôvere sklamať, ako žiť trvale v
búrlivom mraku nedôvery. Ona otravuje váš duševný život, nedovoľuje vám byt
nezaujatými, plnými dôvery, áno, odháňa vám radosť zo života, podkopáva ju.
Odpúšťať
- to nám pripadá ťažké. Ale zabúdanie, ktoré by malo nasledovať, je niečo iné.
Ak je to brat, ktorý ma oklamal, ak je to priateľ, ktorý ma podviedol, potom aj
odpúšťanie pripadá ťažké. 0 čo ťažšie je však zabudnúť na to, nechať tento
poklesok skutočne vyhasnúť. Stále znova sa mi objavuje pred očami a v
spomienkach ma mučí. Má to tak ísť ďalej a strpčovať mi život? Jestvuje nejaký
liek proti tejto pomstychtivosti?
Pokúsme
sa o to. Najskôr si ujasnime, čo viedlo k tomuto poklesku. Bol to strach pred
následkami? Bola to ľahkomyseľnosť, ktorá nechcela uznať vážnosť situácie? Bola
to panovačnosť, ktorá ma utláčala - čo to bolo? Bola to núdza, ktorá vynútila
lož? Jasnosť poznania skutkovej podstaty mala by byt prvou skúškou. To sa
najľahšie odpúšťa a tiež zabúda. Bol to vedomý podvod? To sa odpúšťa a zabúda
horšie. Bola to klebeta? Tá bolí hlboko a dlho, lebo ona vytvorila klamný obraz,
ktorý mnohých zmýlil. Tu pomáha len jedna istota: Pravda vyjde na povrch.
Odpoveďou nech je v tomto prípade mlčanie. Ponechať pravde, aby sama pôsobila.
Ako
je to však tu so zabúdaním? Zdá sa byť nesmierne ťažké a ku zmierlivosti trochu
pomáha len priznanie: Ja sám som plný chýb. A tiež prosba:
Pomôž
mi, ó, Bože, aby som dokázal odpustiť!"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Komentáre sú moderované.